511/1992 Zb.
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 30. septembra 1992
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov
Zmena: 102/1993 Z.z.
Zmena: 165/1993 Z.z.
Zmena: 253/1993 Z.z., 254/1993 Z.z.,
Zmena: 253/1993 Z.z.
Zmena: 172/1994 Z.z.
Zmena: 187/1994 Z.z.
Zmena: 249/1994 Z.z.
Zmena: 367/1994 Z.z.
Zmena: 374/1994 Z.z.
Zmena: 58/1995 Z.z.
Zmena: 146/1995 Z.z.
Zmena: 304/1995 Z.z.
Zmena: 386/1996 Z.z.
Zmena: 12/1998 Z.z.
Zmena: 219/1999 Z.z.
Zmena: 367/1999 Z.z.
Zmena: 240/2000 Z.z.
Zmena: 493/2001 Z.z.
Zmena: 493/2001 Z.z.
Zmena: 493/2001 Z.z.
Zmena: 215/2002 Z.z.
Zmena: 233/2002 Z.z.
Zmena: 291/2002 Z.z., 526/2002 Z.z.
Zmena: 114/2003 Z.z.
Zmena: 609/2003 Z.z.
Zmena: 609/2003 Z.z., 191/2004 Z.z.,
215/2004 Z.z.
Zmena: 350/2004 Z.z.
Zmena: 443/2004 Z.z.
Zmena: 523/2004 Z.z.
Zmena: 679/2004 Z.z.
Zmena: 68/2005 Z.z.
Zmena: 679/2004 Z.z.
Zmena: 534/2005 Z.z., 584/2005 Z.z.
Zmena: 122/2006 Z.z.
Zmena: 215/2007 Z.z.
Zmena: 215/2007 Z.z., 358/2007 Z.z.
Zmena: 514/2008 Z.z.
Zmena: 465/2008 Z.z., 563/2008 Z.z.
Zmena: 289/2008 Z.z.
Zmena: 83/2009 Z.z.
Zmena: 466/2009 Z.z.
Zmena: 504/2009 Z.z., 563/2009 Z.z.
Zmena: 52/2010 Z.z.
Zmena: 136/2010 Z.z.
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Rozsah pôsobnosti
(1) Tento zákon upravuje správu daní.
(2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný zákon 1)
neustanovuje inak.
§ 1a
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) daňou daň podľa osobitných zákonov 1) vrátane sankčného úroku
a úroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené
zákonom, ktoré spravuje správca dane,
b) správcom dane
1. daňový úrad 1a) a obec,
2. colný úrad podľa osobitného zákona, 1b)
c) správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich
vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne
a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola,
evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových
preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie
a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov 1a) podľa tohto
zákona alebo osobitných zákonov, 1)
d) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach
a povinnostiach daňových subjektov,
e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty
splatnosti dane,
f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,
g) daňovým dlžníkom osoba, ktorá má daňový nedoplatok,
h) daňovým exekučným konaním konanie, v ktorom správca dane
z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie
uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky (§ 90),
i) orgánom najbližšie nadriadeným správcom dane podľa písmena b)
prvého bodu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej
len "daňové riaditeľstvo") a správcovi dane podľa písmena b)
druhého bodu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky 1c)
(ďalej len "colné riaditeľstvo"),
j) zamestnancom správcu dane zamestnanec, ktorého zamestnávateľom
je
1. daňové riaditeľstvo, 1d)
2. colný úrad alebo colné riaditeľstvo 1e) alebo
3. obec, 1f)
k) registračnou povinnosťou povinnosť daňového subjektu
registrovať sa podľa tohto zákona alebo osobitného
zákona, 6eb)
l) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať
skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo
osobitného zákona. 6eb)
§ 2
Základné zásady daňového konania
(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá
sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej
súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich
povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich
najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha
to neumožňuje.
(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný
podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo
existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový
subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje
povinnosti.
(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa
berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva
a povinnosti.
(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko
spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.
§ 3
Miestna príslušnosť
(1) Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon
alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej
sídlom, inak miestom skutočného vedenia 6ec) a u fyzickej osoby
jej trvalým pobytom, 2) inak miestom, kde sa obvykle zdržuje. 3)
(2) U fyzickej osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt, pričom sa tu obvykle zdržuje, sa miestna príslušnosť
riadi miestom, kde sa táto osoba obvykle zdržuje po prevažnú dobu,
t.j. v ktorom sa zdržuje najviac dní v roku. U fyzickej osoby,
ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ani sa tu
obvykle nezdržuje, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.
(3) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi
sa miestom, kde má daňový subjekt stálu prevádzkareň, alebo
miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva hlavnú časť svojej
činnosti, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia, prípadne miestom,
v ktorom sa nachádza na území Slovenskej republiky prevažná časť
jeho nehnuteľného majetku.
(4) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2,
je príslušný Daňový úrad Bratislava I, ak ide o daň, na správu ktorej
sú príslušné daňové úrady.
(5) Ak vznikne daňová povinnosť okamihom prechodu štátnej
hranice, riadi sa miestna príslušnosť miestom prechodu štátnej
hranice, ak osobitný zákon 4) neustanovuje inak.
(6) Pri poplatkoch sa riadi miestna príslušnosť správcu dane
podľa osobitných predpisov.
(7) Pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je
miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode sa
predmetná nehnuteľnosť nachádza.
(8) Pri dani z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných
požitkov je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom
obvode má sídlo organizačná jednotka, v ktorej platiteľ dane
vykonáva výpočet mzdy, zostavuje a vedie mzdové listy, mzdu
vypláca alebo pripisuje k dobru. Táto organizačná jednotka má
rovnaké oprávnenia a povinnosti podľa tohto zákona ako platiteľ
dane.
(9) Pri daniach vyberaných zrážkou z príjmov, ktorú vykonáva
banka alebo pobočka zahraničnej banky (ďalej len "banka")
a poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa alebo
pobočka zahraničnej zaisťovne (ďalej len "poisťovňa"), je miestne
príslušný správca dane podľa osobitného zákona. 4a)
(10) Na určenie miestnej príslušnosti pri dani
a) z nehnuteľností vyrubovanej na zdaňovacie obdobie je
rozhodujúci stav k prvému dňu zdaňovacieho obdobia,
b) vyberanej zrážkou je rozhodujúci stav v čase vykonania zrážky.
(11) Ak je miestne príslušných niekoľko správcov dane, konanie
vykoná ten z nich, ktorý ho začal ako prvý, ak sa príslušní
správcovia nedohodnú inak. Spory o miestnu príslušnosť medzi
daňovými úradmi, ako aj medzi colnými úradmi rozhoduje orgán im
najbližšie nadriadený; spory medzi daňovým úradom a colným úradom
rozhoduje Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo").
(12) Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej
príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné
úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za
ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo
právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane,
ktorý sa stal miestne príslušným.
Za rovnaké obdobie sa pripojí
k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu.
Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná
daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú
kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal.
Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia
vydaného vo vyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi spisový
materiál podľa prvej a druhej vety po doručení rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom
konaní.
Ak sa vykonáva proti daňovému
subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane oznámi osobám,
u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného
čísla účtu správcu dane v banke.
Už zaplatená daň, zaplatené
preddavky na daň a zaplatené splátky dane sa novému
správcovi dane neprevádzajú.
(13) Každý správca dane je v obvode svojej územnej
pôsobnosti príslušný vykonať miestne zisťovanie podľa
§ 14. Miestne zisťovanie mimo obvodu územnej pôsobnosti,
a to aj bez delegovania (§ 4), môže správca dane
vykonať na základe písomného poverenia daňového
riaditeľstva na účely dodržiavania osobitného predpisu,
4aa) ako aj v mieste, v ktorom daňový subjekt, u ktorého
nedošlo k zmene miestnej príslušnosti, podniká
mimo svojho sídla alebo trvalého pobytu. Rovnako bez
delegovania môže správca dane vykonať úkony súvisiace
so zabezpečením a prepadnutím tovaru a veci (§ 14a) a v súvislosti s výkonom správy
daní podľa § 14c.
(14) Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť správcu dane
podľa tohto alebo osobitného zákona, určí ju ministerstvo.
§ 4
Delegovanie
(1) Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane
môže orgán najbližšie nadriadený správcovi dane delegovať miestnu
príslušnosť na správu dane na iného správcu dane vo svojom územnom
obvode, ak považuje takýto návrh za opodstatnený.
(2) Rozhodnutie o delegovaní oznámi daňovému subjektu orgán,
ktorý rozhodnutie vydal. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný
opravný prostriedok.
§ 5
Daňové subjekty
(1) Daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový
dlžník podľa osobitného zákona, 1b) poplatník a právny nástupca
fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt
vymedzený osobitnými predpismi.
(2) Daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti
priamo podliehajú dani.
(3) Platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň
vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu
zodpovedá.
(4) Daňovým subjektom je aj iná osoba neuvedená v odsekoch 1
až 3, ak jej osobitný zákon upravujúci dane 4) ukladá povinnosti
alebo priznáva práva.
§ 6
Účastníci daňového konania a tretie osoby
(1) Účastníci daňového konania sú daňové subjekty.
(2) Na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak
ich správca dane na daňové konanie prizve; tieto osoby majú
postavenie účastníka konania.
(3) Tretími osobami sú
a) svedkovia,
b) osoby, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom
konaní,
c) znalci, audítori a tlmočníci,
d) ručitelia, poddlžníci a platitelia pôsobiaci v rámci
zabezpečovacieho a vymáhacieho konania,
e) správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia,
zástupcovia správcu alebo vyrovnávací správcovia,
f) štátne orgány a obce,
g) ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní
v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
(4) Tretie osoby majú práva a povinnosti účastníkov konania,
ak tak ustanovuje tento zákon. Účastníci daňového konania a tretie
osoby sú povinné na požiadanie správcu dane preukázať svoju
totožnosť dokladom totožnosti preukazujúcim meno, priezvisko,
dátum narodenia, adresu trvalého pobytu.
(5) Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten,
na koho podľa tohto zákona prešla za daňového dlžníka povinnosť
alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu 14c) záväzky za
daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať
plnenie za daňového dlžníka (§ 73 ods. 7).
§ 7
Svedkovia
(1) Každý je povinný vypovedať na účely správy dane ako svedok
o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo
a nič nesmie zamlčať. Výpoveď môže byť podaná písomne alebo ústne.
Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil
osobne a vypovedal ako svedok.
(2) Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.
Blízkou osobou je pre účely tohto zákona manžel, druh, príbuzný
v priamom rade a jeho manžel, súrodenec a jeho manžel, osvojiteľ
a osvojenec a ich potomkovia a ich manželia.
(3) Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú
utajovanými skutočnosťami, 5) alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom
uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti
zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom
alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.
(4) Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím
o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo
a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej
výpovede. 5a)
§ 8
Spôsobilosť na daňové konanie
Účastník daňového konania môže konať v takom rozsahu, v akom
má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba
povinnosti.
§ 9
Zastupovanie
(1) Fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať
samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. 6) Ak
opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví pre daňové konanie
správca dane zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa
možno odvolať.
(2) Správca dane môže ustanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt
nie je známy alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu
adresu v zahraničí, ako aj tomu, kto nemôže v daňovom konaní
vystupovať osobne najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia
slobody, dlhodobého pobytu v zahraničí a dlhodobej chorobe
a nezvolil si žiadneho zástupcu. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu
môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom
navrhovaného zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa
možno odvolať.
(3) Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho
opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí
a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne
overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie
je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto
plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného
zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva
nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto
konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne
osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného
plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.
(4) Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby
správca dane rokoval v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom
priamo alebo aby ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov. Daňový
subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane musí
o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.
(5) Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený
zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane
konanie daňového subjektu. Správca dane o tom vyrozumie zástupcu
daňového subjektu.
(6) Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie
alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, prípadne sú
spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní
zvoliť si spoločného zástupcu pre účely daňového konania. Ak tak
neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane sám
a vyrozumie o tom všetky príslušné daňové subjekty.
§ 10
Vylúčenie zo zastupovania
(1) Správca dane je oprávnený nepripustiť v daňovom konaní
alebo z daňového konania vylúčiť zástupcu, ak dôjde k stretu so
záujmami iných daňových subjektov v daňových veciach; to neplatí,
ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát.
(2) Zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt
u jedného správcu dane, ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je
zástupcom daňový poradca alebo advokát alebo ak ide o spoločného
zástupcu, alebo ak zástupca splnomocnený
na doručovanie doručuje jednému správcovi dane
za viacero daňových subjektov písomnosti elektronickými
prostriedkami (§ 17a).
§ 11
Zápisnica o ústnom pojednávaní
(1) O ústnom pojednávaní v daňovom konaní spíše správca dane
zápisnicu.
(2) Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä, kto, kde a kedy
daňové konanie vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie
hlavného predmetu konania, súvislé opísanie jeho priebehu,
označenie dokladov a iných listín odovzdaných pri pojednávaní
alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie,
vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo
námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto
návrhoch alebo námietkach. Ak nahradzuje zápisnica podanie, musí
mať jeho náležitosti.
(3) Súčasťou zápisnice sú i opatrenia prijaté pri ústnom
pojednávaní o veci, vrátane záverov prijatých pri pojednávaní.
(4) Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby,
ktoré sa na pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane
zamestnancov správcu dane. Dôvody odopretia podpisu a námietky
proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
(5) Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice vydá
správca dane účastníkovi konania, s ktorým ústne pojednával.
(6) Správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh osôb
uvedených v odseku 4 opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné
zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých nesprávností
sa rozhodnutie nevydáva.
§ 12
Úradný záznam
Úradný záznam zachytáva rôzne ústne podania, oznámenia,
poznámky, obsah telefonických hovorov, odkazy na iné spisové
materiály, výpisy z vlastných alebo cudzích záznamov a ďalšie
skutočnosti vzťahujúce sa na vec a zistené správcom dane. Úradný
záznam podpíše zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil.
V úradnom zázname tiež odkáže na zdroj informácie uvedenej
v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahuje
primerane § 11.
§ 13
Lehoty
(1) Ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená
týmto zákonom alebo osobitným zákonom, 1n) určí primeranú
lehotu správca dane. Zároveň upozorní na
právne dôsledky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu
ako osem dní možno určiť len celkom výnimočne
pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony.
(2) Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
(3) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím
označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci,
končí lehota posledným dňom mesiaca.
(4) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je
najbližší nasledujúci pracovný deň.
(5) Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty
vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané
na poštovú prepravu prostredníctvom poštového
podniku 5b) (ďalej len "pošta") alebo prijaté elektronickými
prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým
podpisom 6aa) alebo urobené v súlade s dohodou
podľa § 20 ods. 8 na adresu elektronickej podateľne
spoločnej pre daňové úrady alebo na adresu elektronickej
podateľne spoločnej pre colné úrady, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu
dane, ktorým je
obec. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty
pracovný deň je podanie urobené v súlade s § 20 ods. 4.
(6) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú,
ak sa nepreukáže opak.
§ 13a
Predĺženie lehoty
(1) Z dôležitých dôvodov môže účastník konania pred
uplynutím lehoty podľa § 13 ods. 1 požiadať správcu
dane o jej predĺženie. Správca dane nemôže lehotu predĺžiť
o dlhšiu dobu, než o akú účastník konania žiada.
Ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie je prípustné.
(2) Lehotu ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným
zákonom správca dane nemôže predĺžiť. Ak osobitný
zákon ustanovuje, že lehotu možno predĺžiť,
správca dane ju nemôže predĺžiť o dlhšiu dobu, než je
ustanovená v tomto osobitnom zákone alebo o dlhšiu
dobu, než o akú účastník konania žiada.
(3) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu
o žiadosti o predĺženie lehoty nie je prípustný
opravný prostriedok.
§ 13b
Zmeškanie lehoty
(1) Ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti
o odpustenie zmeškanej lehoty, môže správca
dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty,
ak o to účastník konania požiada najneskôr do 30 dní
odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty,
a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie
už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.
(2) Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul
od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.
(3) Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania
lehoty nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 14
Miestne zisťovanie
(1) Správca dane je oprávnený na účely správy daní
a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného
predpisu 6ab) vykonávať miestne zisťovanie podľa § 3 ods. 13. Pri výkone miestneho
zisťovania je zamestnanec
správcu dane povinný preukázať sa služobným
preukazom.
(2) Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej
predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený
prístup do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta,
vrátane dopravných prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom
a informáciám na technických nosičoch dát a vykonať obhliadku veci
v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto
zákona. Toto právo má tiež, ak ide o byt, ktorý daňový subjekt
používa tiež na podnikanie. Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo
colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní
v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať
späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový
úrad
alebo colný úrad, vrátiť.
(3) Zamestnanec správcu dane má právo urobiť alebo si vyžiadať
výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, 6ea) záznamu alebo informácií
na technických nosičoch dát na náklady daňových subjektov.
(4) Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo
svojho obvyklého pracoviska, na verejnom priestranstve alebo
miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu
zamestnanca správcu dane preukázať svoju totožnosť občianskym
preukazom, prípadne iným osobným dokladom a oprávnenie na
podnikanie. Cudzí štátny príslušník preukazuje svoju totožnosť
povolením na trvalý pobyt alebo cestovným pasom.
(5) Daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť
zamestnancovi správcu dane všetky primerané prostriedky a pomoc
potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať
potrebné vysvetlenia.
(6) Daňový subjekt, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva,
je povinný zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady a iné
veci mimo svojho priestoru. Na tento postup sa vzťahuje § 15
ods. 9.
(7) O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu
dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice
zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému
subjektu alebo zamestnancovi daňového subjektu, za
účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa
miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo
jeho zamestnanec, spíše zamestnanec správcu dane
úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní
zabezpečí veci podľa § 14a, odovzdá rovnopis zápisnice
alebo kópiu zápisnice osobe, ktorej veci zabezpečil.
(8) Ustanovenia o miestnom zisťovaní sa vzťahujú rovnako aj na
daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo a ich zamestnancov.
§ 14a
Zabezpečenie a prepadnutie tovaru a veci
(1) Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci
nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní;
správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci
riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba
riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich
množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných
povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré
nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na
náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto
vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže
zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej
obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté
vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha
pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane
podľa § 36.
(2) Správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci
rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia
tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno
odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(3) Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni
pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci,
správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení
tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania;
proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo
držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli
k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie
o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti
rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.
(4) Podľa odseku 1 sa postupuje aj v prípade, ak dopravca 6f)
neposkytne na požiadanie zamestnanca správcu dane doklady
jednoznačne preukazujúce skutočnosti uvedené v odseku 1. Správca
dane môže zabezpečiť prepravovaný tovar a veci vrátane dopravného
prostriedku, ktorého je dopravca vlastníkom. Pri zabezpečení veci
a dopravného prostriedku sa postupuje primerane podľa odsekov
2 a 3 a § 36. V prípade nepreukázania skutočností uvedených
v odseku 1 v určenej lehote dopravný prostriedok vrátane
prepravovaného tovaru a veci prepadá v prospech štátu.
(5) Ak dopravca nie je vlastníkom zabezpečeného dopravného
prostriedku, zaplatí pokutu vo výške 50% hodnoty prepravovaného
tovaru a veci.
(6) Prepadnutý tovar, vec a dopravný prostriedok sa ocenia
cenou bežne používanou v mieste a v čase ocenenia prepadnutého
tovaru, veci a dopravného prostriedku.
(7) Správca dane je oprávnený prepadnutý tovar, veci
a dopravný prostriedok predať v dražbe. 6c) Ak je prepadnutý tovar
alebo vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takýto
tovar alebo vec predať v komisionálnom predaji; hodnota tovaru
a veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 165,97 eura.
(8) Zabezpečený tovar a veci rýchlo podliehajúce skaze alebo
živé zvieratá môže správca dane predať ihneď.
(9) Výťažok z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru
a veci sa použije na
a) náklady spojené so zabezpečením tovaru a veci,
b) úhradu daní podľa § 58 ods. 5 písm. b) až g),
c) úhradu nedoplatkov z neoprávnene použitých alebo zadržaných
prostriedkov zo štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov
obcí.
(10) Zvyšok výťažku z predaja zabezpečeného a prepadnutého
tovaru a veci po použití podľa odseku 9 pripadne štátu.
(11) Správca dane určí spôsob zničenia prepadnutého tovaru
alebo veci (majetku štátu), ktoré nemožno predať, a vymenuje
trojčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na zničenie takéhoto tovaru
alebo veci. Náklady spojené so skladovaním a zničením prepadnutého
tovaru alebo veci uhrádza fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá prepadnutý tovar alebo vec predávala, 6g) prepravovala alebo
skladovala; o zničení tohto tovaru alebo veci spíše komisia
zápisnicu, ktorej kópiu pošle do pätnástich dní orgánu najbližšie
nadriadenému správcovi dane.
§ 14b
Nadpis zrušený od 1.9.2007
Obec alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba,
ktorá vykonáva správu trhového miesta, 9a) je povinná
bezodkladne písomne informovať správcu dane, ktorým
je daňový úrad príslušný podľa trhového miesta,
o predávajúcom, ktorý nepoužíva elektronickú registračnú
pokladnicu (ďalej len "pokladnica"). 4aa) V informácii sa uvedie meno,
priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo
obchodné meno, sídlo právnickej osoby, identifikačné
číslo organizácie a daňové identifikačné číslo alebo rodné
číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie
podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.
§ 14c
Nadpis zrušený od 1.10.2007
(1) Správca dane, ktorým je daňový úrad (§ 3 ods. 13),
zabezpečí tovar zahraničnej osobe, 9b) ktorá predáva tovar
na trhovom mieste, 9a) ak nepreukáže správcovi
dane, ktorým je daňový úrad,
a) osvedčenie o registrácii pre daň podľa osobitného zákona, 9b)
b) zaplatenie preddavku na daň ako platiteľ dane podľa
osobitného zákona. 9c)
(2) Správca dane, ktorým je daňový úrad, bezodkladne
na trhovom mieste spíše so zahraničnou osobou
podľa odseku 1 zápisnicu o zabezpečení tovaru, v ktorej
uvedie dôvody zabezpečenia tovaru a lehotu v závislosti
od druhu tovaru na dodatočné splnenie povinností
podľa odseku 1 písm. a) a b). V tejto zápisnici je správca
dane povinný poučiť zahraničnú osobu podľa odseku 1
o následkoch nesplnenia týchto povinností; na túto zápisnicu
sa primerane vzťahuje § 11.
(3) Ak zahraničná osoba podľa odseku 1 v lehote určenej
správcom dane v zápisnici o zabezpečení tovaru
odstráni dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru,
správca dane, ktorým je daňový úrad, vydá rozhodnutie
o zrušení zabezpečenia tovaru. Rozhodnutie o zrušení
zabezpečenia tovaru je právoplatné dňom jeho vydania
a nemožno sa proti nemu odvolať. Ak zahraničná
osoba podľa odseku 1 v lehote určenej správcom dane
v zápisnici o zabezpečení tovaru neodstráni dôvody,
ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, správca dane, ktorým
je daňový úrad, vydá rozhodnutie o prepadnutí
tohto tovaru v prospech štátu; proti tomuto rozhodnutiu,
ktoré je právoplatné dňom jeho vydania, nemožno
uplatniť mimoriadny opravný prostriedok.
(4) Správca dane, ktorým je daňový úrad, zahraničnej
osobe podľa odseku 1, ktorá odstráni dôvody, ktoré
viedli k zabezpečeniu tovaru, vydá zabezpečený tovar,
o čom spíše zápisnicu (§ 11). Uloženie pokuty podľa
§ 35 ods. 7 a vyrubenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. e) tým nie je dotknuté.
(5) Na náklady súvisiace so zabezpečením tovaru sa
primerane použije § 14a ods. 1 a na prepadnutý tovar
sa použije primerane § 14a ods. 6 až 11.
§ 15
Daňová kontrola
(1) Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane
zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo
vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo
na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne
potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje
aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo
kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného
zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného
od dane podľa osobitných zákonov. 1b)
(2) Správca dane doručí daňovému subjektu písomné
oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie
musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly,
druh kontrolovanej dane a kontrolované
zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového
subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený
v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt
je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia
oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi
dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia
daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie
začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone
daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým
subjektom a správcom dane o začatí daňovej
kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej
kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať
daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ
dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe
je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení
dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov
10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom
prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak
daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom
dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady,
správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto
doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).
(3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu
aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak tak ustanovuje
osobitný zákon 1b) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly
požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak
hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené,
zničené alebo pozmenené. V týchto prípadoch,
v deň začatia daňovej kontroly, zamestnanec správcu
dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; okrem
náležitostí ustanovených v § 11 v zápisnici o začatí daňovej
kontroly musí byť uvedený deň začatia, miesto
vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej
kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované
zdaňovacie obdobie. Zápisnica o začatí daňovej kontroly
je súčasťou protokolu z daňovej kontroly alebo protokolu
o určení dane podľa pomôcok.
(4) Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí
skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly
aj iného zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré
neboli uvedené v oznámení o výkone daňovej kontroly
podľa odseku 2, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon
daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo
o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne
oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému
daňovému subjektu.
(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má
vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom
správcu dane a písomného poverenia zamestnanca
správcu dane na výkon daňovej kontroly,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného
u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného
daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej
kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia
k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu
dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
(6) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane
vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie
daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním
určenou osobou,
d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú
hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej
forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie
a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane
uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné
prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr
v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového
subjektu a do jeho prevádzkových priestorov
a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových
priestorov kontrolovaného daňového
subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie
(§ 14 ods. 3).
(7) Ustanovenia odseku 6 písm. a), c), d), e) a g) sa
vzťahujú na fyzickú osobu, ktorá nepodniká, ak dosahuje
príjmy podľa osobitného zákona. 6ec)
(8) Kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia
výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane
námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri
výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec
správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi,
voči ktorému smerujú. Tento nadriadený
zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu
alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne
dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť.
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(9) Prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 6
písm. g) potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne
pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca
dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr
do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo
inej veci. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je
nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané
doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného
konania, môže túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní odvolací
orgán (§ 48 ods. 1). O tejto skutočnosti správca
dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt.
(10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení
dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu
dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve
určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie
protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí
lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu
k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je
oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr
do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný
daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie
k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie
protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na
prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu
dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu
prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný
daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže
zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si
na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na
základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového
subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole
opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho
prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom
alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového
subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane
jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená
v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.
(11) Protokol musí obsahovať
a) názov a sídlo správcu dane,
b) číslo konania,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného
daňového subjektu alebo obchodné meno
a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné
číslo organizácie a daňové identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11),
ak mu bolo pridelené,
d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie
obdobie,
e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý
vykonáva daňovú kontrolu,
f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia
daňovej kontroly,
g) súpis kontrolovaných dokladov,
h) preukázané kontrolné zistenia,
i) dátum vypracovania protokolu,
j) dátum prerokovania protokolu,
k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane,
ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu
alebo ním povereného zástupcu.
(12) Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje
kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec
správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným
daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec
správcu dane v protokole zaznamená spolu
s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie
protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane
kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi.
Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň
jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo
jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať,
alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na
prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje
sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý
je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
(13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania
protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok
(§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu
s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie
dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice
o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim
po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o
dohode o výške
dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44);
to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou
kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý
nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných
zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie
daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu
podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode
o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2).
Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov
činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2)
sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.
(14) Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola
je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na
vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety.
Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola
uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. 6ee) O výsledku daňovej kontroly
podľa prvej vety a tretej vety vydá
správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Ak
sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) daňová kontrola
je začatá v deň uvedený v upovedomení o
vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly.
Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj
miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu
na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej
kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly
sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto
daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer
podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej
kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.
(15) Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú
rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú
kontrolu podľa osobitných predpisov. 6ef)
(16) Ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane
použijú aj na daňovú kontrolu.
(17) Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený
správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej
vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane
predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú
kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú
rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú
kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom
na predĺženie lehoty je ministerstvo.
(18) Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15
nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov
odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku
17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne
upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.
(19) Lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov
17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva
na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
§ 15a
Predbežné opatrenia
(1) Správca dane môže počas daňovej kontroly alebo pri miestnom zisťovaní v
rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie ich účelu uložiť
daňovému
subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel.
(2) Bezodkladne po začatí konania o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľností
doručí správca dane oznámenie o začatí takéhoto konania
katastru nehnuteľností. Ak ide o veci a práva, ktoré sú evidované vo verejne prístupných
registroch podľa osobitných predpisov, správca dane oznámi
vznik a zánik predbežného opatrenia aj týmto registrom; právne úkony urobené po oznámení
vzniku predbežného opatrenia v katastri, ktoré sú s ním v
rozpore, sú neplatné až po tomto oznámení.
(3) Správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie
dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti,
predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. Ak správca dane po
vykonaní daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly vyrubí
daň alebo jej rozdiel, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom
úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho úplného
uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 63 alebo dňom vzniku
záložného práva (§ 71); o strate účinnosti predbežného opatrenia
musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.
(4) Odvolanie voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení nie je
prípustné.
(5) Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným
opatrením sú neplatné.
(6) Predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon
záložného práva podľa osobitného predpisu. 6ga)
§ 15b
Opakovaná daňová kontrola
(1) Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová
kontrola u daňového subjektu tej istej dane za
zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,
a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným
daňovým priznaním alebo dodatočným hlásením,
b) ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného
zákona, 6eb)
c) na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo
colného riaditeľstva.
(2) Na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia
§ 15.
(3) Opakovanou daňovou kontrolou nie je
a) preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania
o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych
opravných prostriedkoch,
b) daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných
v trestnom konaní. 6h)
§ 16
Dožiadanie
(1) Miestne príslušný správca dane môže požiadať o vykonanie
jednotlivých úkonov správy daní iného vecne príslušného
správcu dane, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie,
hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný
žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu
nemôže vyhovieť.
(2) Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený
v § 3 ods. 11.
§ 17
Doručovanie
(1) Správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi
spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi
zamestnancami.
(2) Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti,
a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty,
ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou
ujmou,
c) ak tak určí správca dane.
(3) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do
vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,
upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus
o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte
alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom
vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní
od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(4) Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto
doručená dňom, kedy bolo prijatie odmietnuté; na to musí
doručovateľ adresáta upozorniť.
(5) Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové
konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však
adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa
písomnosť jemu i jeho zástupcovi.
(6) Ak sa daňový subjekt, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo na
území Slovenskej republiky, zdržuje v cudzine, je povinný mať
zástupcu na doručovanie písomností, ktorého oznámi správcovi dane.
(7) Ak sa adresát, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, zdržuje v zahraničí, doručujú sa písomnosti zákonnému
zástupcovi alebo opatrovníkovi alebo zástupcovi (§ 9 ods. 1).
(8) Písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú
zamestnancom oprávneným pre tohto adresáta prijímať písomnosti. Ak
nie sú, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk,
tomu, kto je oprávnený za adresáta konať; ostatné písomnosti
ktorémukoľvek jeho zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme. Rovnako
sa postupuje, ak adresát ustanovil na pošte osobu na prijímanie
zásielok. Ak takéto osoby nie sú alebo ak na adrese pre
doručovanie písomností do vlastných rúk nebola zastihnutá osoba,
ktorá je oprávnená písomnosť prevziať, hoci právnická osoba na
adrese doručovania má sídlo, postupuje sa podľa odseku 3.
(9) Písomnosti určené daňovému poradcovi alebo advokátovi môžu
byť doručované tiež ich zamestnancom, ktorí nimi boli poverení na
prijímanie písomností.
(10) Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk
právnickej osobe na adresu jej sídla, ktorú nahlásila správcovi
dane pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti
alebo ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej
moci (§ 31) alebo podľa osobitného zákona, 1b) písomnosť sa
považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia
nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa ten,
kto je oprávnený konať za právnickú osobu, o tom nedozvie.
(11) Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk fyzickej osobe oprávnenej
podnikať na adresu trvalého pobytu alebo jej miesta
podnikania alebo miesta, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, ak sa toto miesto líši
od miesta podnikania, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení
svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti alebo ktorú
správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci
(§ 31), písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch
dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj
vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie.
(12) Pri doručovaní písomností prostredníctvom pošty je
písomnosť oprávnená prijať i osoba, ktorá je oprávnená prijímať
písomnosti za adresáta na pošte.
(13) Doručenie osobám uvedeným v odsekoch 4 až 9 a 12 sa
považuje za doručenie adresátovi.
§ 17a
Doručovanie elektronickými prostriedkami
(1) Správca dane je oprávnený doručovať písomnosti aj
elektronickými prostriedkami za podmienok podľa tohto zákona
a osobitného predpisu. 6aa)
(2) Ak daňový subjekt chce, aby mu správca dane doručoval
písomnosti elektronickými prostriedkami, je povinný elektronicky
správcovi dane oznámiť všetky údaje potrebné na takéto
doručovanie, a to najmä meno a priezvisko fyzickej osoby, daňové
identifikačné číslo, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak
je odlišné od trvalého pobytu, obchodné meno alebo názov
právnickej osoby, daňové identifikačné číslo a jej sídlo. Takéto
oznámenie musí byť podané podľa vzoru uverejneného na internetovej
stránke daňového riaditeľstva, internetovej stránke colného
riaditeľstva a musí byť podpísané zaručeným elektronickým
podpisom. 6aa)
(3) Písomnosť doručovaná elektronickými prostriedkami sa
považuje za doručenú v deň, keď správca dane prijme potvrdenie od
daňového subjektu o jej prevzatí podpísané zaručeným elektronickým
podpisom. 6aa) Takéto doručenie sa považuje za doručenie do
vlastných rúk.
(4) Ak daňový subjekt nepotvrdí prijatie písomnosti podľa
odseku 3 do troch pracovných dní odo dňa odoslania písomnosti
elektronickými prostriedkami, písomnosť sa považuje za nedoručenú.
V takom prípade správca dane doručí písomnosť daňovému subjektu na
adresu na doručovanie poštou (§ 17).
§ 18
Doručovanie do zahraničia
(1) Daňovému subjektu, ktorý má sídlo alebo bydlisko
v zahraničí a vykonáva v Slovenskej republike činnosť podliehajúcu
dani, a jeho sídlo alebo bydlisko v zahraničí je známe, doručujú
sa úradné písomnosti priamo. Ak treba doručiť úradnú písomnosť
daňovému subjektu do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na
medzinárodnú návratku.
(2) Na doručovanie podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia
§ 17 a 17a.
§ 19
Doručenie verejnou vyhláškou
(1) Ak nie je správcovi dane známy pobyt adresáta, doručí
písomnosť verejnou vyhláškou.
(2) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa vyvesí
po dobu pätnástich dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie
o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Posledný deň
tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o uložení
písomnosti sa vyvesí v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má
byť adresátovi doručená, v mieste jeho posledného pobytu.
Vyvesenie verejnej vyhlášky zabezpečí na dožiadanie príslušného
správcu dane obec, ktorá tiež potvrdí dobu vyvesenia.
§ 20
Začatie konania
(1) Konanie je začaté dňom, keď sa podanie daňového
subjektu doručilo orgánu príslušnému konať vo
veci, alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto
príslušného orgánu doručil doplnené podanie. Ak sa
konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo
veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal
voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je
podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon v konaní.
(2) Daňové subjekty podávajú príslušnému správcovi dane
priznania alebo hlásenia spôsobom podľa § 38 a plnia registračnú
a oznamovaciu povinnosť podľa § 31, ak tento zákon alebo osobitný
zákon 4) neustanovuje inak.
(3) Iné podania v daňových veciach možno urobiť písomne alebo
ústne do zápisnice alebo iným vhodným spôsobom, ak daňové predpisy
výslovne neustanovujú, že majú byť vykonané písomne.
(4) Podanie urobené telegraficky, telefaxom, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ak nie je podpísané zaručeným
elektronickým podpisom 6aa) alebo urobené v súlade s dohodou podľa
odseku 8, treba doručiť aj v písomnej forme, a to do piatich
pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.
(5) Pre konanie je rozhodujúci obsah podania, i keď je
nesprávne označené. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, čoho
sa týka a čo sa navrhuje.
(6) Podanie sa predkladá u miestne príslušného správcu dane
a na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené.
(7) Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa prijíma na
adresu elektronickej podateľne správcu dane. Adresu elektronickej
podateľne zverejní správca dane na mieste obvyklom na oznamovanie
informácií.
(8) Na podania daňových subjektov urobené elektronickými
prostriedkami, adresované správcovi dane, sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 17a. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane
písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, je povinný písomne oznámiť
správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa
vzoru uverejneného na internetovej stránke daňového riaditeľstva
a na internetovej stránke colného riaditeľstva. O takomto postupe
uzavrie správca dane s daňovým subjektom písomnú dohodu, na ktorú
sa primerane vzťahuje § 11. Dohoda obsahuje najmä náležitosti
elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného
elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.
(9) Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na
prerokovanie, vyzve správca dane daňový subjekt, aby ich podľa
jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí
o následkoch spojených s ich neodstránením.
(10) Ak bude podanie opravené v určenej lehote, hľadí sa naň
tak, akoby bolo predložené bez nedostatkov v deň pôvodného
podania. Ak bude opravené podanie predložené až po uplynutí
určenej lehoty, považuje sa za podané dňom, kedy bolo podané po
oprave. Ak sa výzve správcu dane nevyhovie, hľadí sa na toto
podanie, akoby nebolo podané.
§ 21
Postúpenie
(1) Ak nie je správca dane, ktorému bolo podanie v daňovej
veci doručené, príslušný na prerokovanie veci a na rozhodnutie, je
povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému správcovi dane
a upovedomiť o tom toho, kto podanie urobil.
(2) Ak bola podaním dodržaná lehota, považuje sa za zachovanú
i u správcu dane, ktorému vec bola postúpená.
(3) Ak dôjde správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí
do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti iného správcu dane, vráti ho
odosielateľovi.
§ 22
Nazeranie do spisov
(1) Daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich
sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku
2. Správca dane je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť
úradný záznam.
(2) Daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej
korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do
pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby
správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť
nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných
daňovníkov.
(3) Na žiadosť daňového subjektu urobí správca dane zo
spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, doslovné odpisy,
overí ich zhodu s originálom, vyznačí na nich účel ich využitia
a vydá ich daňovému subjektu. Pri podaní
urobenom elektronickými prostriedkami správca
dane potvrdí údaje na kópii podania, ktorú predloží daňový
subjekt.
(4) Správca dane je povinný umožniť nazeranie do
spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti s výkonom
jeho pôsobnosti. 7)
Daňové tajomstvo
§ 23
Nadpis zrušený od 1.9.1999
(1) Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá
sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním.
(2) Daňové tajomstvo je povinný zachovávať zamestnanec správcu
dane, zamestnanec nadriadeného orgánu, zamestnanec orgánu
príslušného na konanie o opravných prostriedkoch, zamestnanec
orgánu oprávneného vykonávať kontrolu podľa osobitného
zákona, 7a) zamestnanec osôb uvedených v odseku 5 písm. k) a l);
táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich bývalého zamestnanca, ako aj
na tretiu osobu zúčastnenú v daňovom konaní a ďalšie osoby, ktoré
sa akokoľvek dozvedeli daňové tajomstvo.
(3) Správca dane je povinný poučiť účastníkov daňového konania
a tretie osoby (§ 6) o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo
a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.
(4) Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo
sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie
oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou oboznamovať
sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené
v odseku 5.
(5) Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie
alebo sprístupnenie daňového tajomstva
a) inému správcovi dane alebo inému zamestnancovi toho istého
správcu dane na účely správy daní,
b) orgánom príslušným podľa tohto zákona rozhodovať o opravných
prostriedkoch na účely rozhodovania o opravných prostriedkoch,
c) daňovému riaditeľstvu na účely plnenia úloh podľa tohto zákona
alebo osobitných predpisov, 7aa)
d) colným orgánom na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo
osobitného zákona, 7b)
e) prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní, službe
kriminálnej a finančnej polície Policajného zboru na základe
osobitných predpisov, 8)
f) orgánom oprávneným vykonávať kontrolu činnosti správcu dane
alebo jeho nadriadeného orgánu alebo odvolacieho orgánu podľa
osobitného zákona 7a) na účely kontroly a v súvislosti
s uplatňovaním ich pôsobnosti,
g) súdu na účely súdneho konania, 7c)
h) ministerstvu na účely plnenia jeho úloh v oblasti daní podľa
tohto zákona alebo osobitného zákona, 7ab)
i) daňovému riaditeľstvu, colnému riaditeľstvu a ministerstvu, ak
sa poskytuje zoznam daňových dlžníkov so skutočnou výškou
daňového nedoplatku,
j) vláde Slovenskej republiky v súvislosti s predkladaním
informácie o daňových nedoplatkoch,
k) právnickej osobe zriadenej ministerstvom na spracovanie
informácií pomocou výpočtovej techniky,
l) sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, 11d) Národnému inšpektorátu práce,
inšpektorátu práce a Ústrediu
práce, sociálnych vecí a rodiny o skutočnostiach, ktoré
súvisia s plnením ich úloh,
m) krajským úradom a obvodným úradom vo veciach poskytovania
dávky sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
a štátnych sociálnych dávok,
n) nadriadenému orgánu správcu dane a ministerstvu v rozsahu a na
účely podľa medzinárodných zmlúv, 8e)
o) právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorej sa doručuje
rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania v rozsahu
podľa § 75 ods. 2,
p) Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky na účely
spracovania údajov o vrátenej spotrebnej dani z uhľovodíkových
palív a mazív podľa osobitného zákona 8f) a na účely plnenia
úloh podľa osobitného predpisu o výrobe a uvádzaní liehu na
trh, 8fa)
r) ministerstvu na účely posudzovania, hodnotenia, schvaľovania
štátnej pomoci, kontrolu jej poskytnutia a evidenciu štátnej
pomoci, 8g)
s) Štatistickému úradu Slovenskej republiky na účely vedenia
štatistických registrov a štátnych štatistických zisťovaní
podľa osobitného zákona 8h) a na spracovanie údajov podľa
požiadavky ministerstva súvisiacich s plnením úloh
ministerstva vo vzťahu k Európskej komisii,
t) krajským úradom alebo obvodným úradom na účely podľa
osobitného zákona, 8i)
u) Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky alebo krajskému úradu
a obvodnému úradu na účely podľa osobitného zákona, 8j)
v) príslušnému úradu iného štátu, ktorý je oprávnený uskutočňovať
vzájomnú medzinárodnú spoluprácu vo veciach daní podľa
medzinárodných zmlúv a osobitných zákonov, 8ja)
w) notárovi pri zápise skutočností do Notárskeho centrálneho
registra záložných práv, 8ha)
x) ministerstvu, daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu na
účely započítania daňových pohľadávok (§ 63a),
y) tretej osobe, ktorej bola postúpená daňová pohľadávka (§ 65b)
alebo ktorá zastupuje správcu dane v konkurznom konaní (§ 95
ods. 9),
z) zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie ministerstva,
daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo správcu dane
v konaní pred súdom,
za) súdnemu exekútorovi na účely podľa osobitného predpisu, 8k)
zb) Národnému bezpečnostnému úradu na účely vykonávania
bezpečnostných previerok podľa osobitného predpisu, 8l)
zc) záložnému veriteľovi, ktorý má predmet daňovej exekúcie
zaťažený záložným právom podľa § 73 ods. 10 v rozsahu
potrebnom na výkon jeho práv,
zd) Komisii a príslušným úradom zmluvných štátov v rozsahu
potrebnom na plnenie úloh vyplývajúcich z osobitného predpisu
a právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva, 8m)
ze) osobám riadne akreditovaným Bezpečnostným akreditačným orgánom
Európskej komisie na účely údržby, obsluhy a rozvoja
spojovacej siete Európskej únie CCN/CSI, 8m)
zf) hlavnému kontrolórovi obce a orgánom obce a orgánom vyššieho
územného celku v súvislosti s plnením úloh podľa osobitných
predpisov, 8n)
zg) verejnému ochrancovi práv,
zh) Slovenskej informačnej službe a Vojenskému
spravodajstvu na účely plnenia ich úloh ustanovených
osobitnými predpismi. 8nb)
(6) Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje
a) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným
súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo
týka,
b) zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov podľa § 23b,
c) zverejnenie zoznamu daňových subjektov, ktorým bol povolený
odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach,
alebo zoznamu daňových dlžníkov, ktorým bol povolený odklad
platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie daňového
nedoplatku v splátkach (§ 59),
d) zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, ktorým bol celkom alebo
sčasti odpustený daňový nedoplatok (§ 64),
e) zverejnenie zoznamu daňových subjektov, ktorým bola poskytnutá
úľava z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty, alebo
odpustený úrok, sankčný úrok alebo pokuta, okrem daňových
subjektov, ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s § 103
ods. 10,
f) zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu,
o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo
zahladené,
g) oznámenie správcu dane o registrácii daňového subjektu podľa
§ 31 ods. 17,
h) oznámenie údajov podľa § 23b ods. 16 alebo § 59 ods. 14 a 15
alebo podľa § 103 ods. 11,
i) oznámenie daňového riaditeľstva o registrácii inej fyzickej
osoby alebo právnickej osoby pre daň z pridanej hodnoty v inom
členskom štáte podľa § 31 ods. 18,
j) zverejnenie zoznamu daňových subjektov podľa § 31 ods. 19.
(7) zrušený od 1.1.2004
(8) zrušený od 1.1.2004.
§ 23a
Nadpis zrušený od 1.9.1999
(1) Na účely podľa § 23 ods. 5 oznamuje alebo sprístupňuje
daňové tajomstvo
a) riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec,
b) generálny riaditeľ daňového riaditeľstva alebo ním poverený
zamestnanec,
c) riaditeľ colného úradu alebo ním poverený zamestnanec,
d) generálny riaditeľ colného riaditeľstva alebo ním poverený
zamestnanec,
e) minister financií alebo ním poverený zamestnanec,
f) starosta obce alebo ním poverený zamestnanec.
(2) Na účely podľa § 23 ods. 5 písm. e), f) a g) je oprávnený
oznámiť daňové tajomstvo aj bývalý zamestnanec správcu dane.
(3) Správca dane, daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo
a ministerstvo zodpovedajú za vytvorenie podmienok na zachovanie
daňového tajomstva. To platí aj na využívanie a sprístupňovanie
daňového tajomstva evidovaného pomocou výpočtovej techniky.
§ 23b
Poskytovanie údajov
(1) Správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, písomne
oznamuje do konca februára bežného roka daňovému dlžníkovi, ktorý
má daňový nedoplatok, u ktorého nebolo premlčané právo vybrať
a vymáhať daňový nedoplatok (§ 69 ods. 1 a 2) a ktorého výška
presiahla u fyzickej osoby 16 596,96 eura a u právnickej osoby
165 969,59 eura, výšku jeho daňového nedoplatku podľa stavu
k 31. decembru predchádzajúceho roka v členení podľa jednotlivých
druhov daní. V oznámení správca dane, ktorým je daňový úrad
a colný úrad, určí daňovému subjektu lehotu na vyjadrenie, pričom
táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia
oznámenia.
(2) Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo na základe
postupu podľa odseku 1 vypracujú zoznamy daňových dlžníkov na
účely ich zverejnenia; v druhom polroku bežného roka zverejní
daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo príslušný zoznam daňových
dlžníkov.
(3) V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné
riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku 2, sa uvedie
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo
miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c) výšku daňového nedoplatku podľa jednotlivých druhov daní.
(4) Správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, na
žiadosť daňového subjektu oznámi výšku jeho daňového preplatku,
u ktorého nárok na vrátenie nezanikol (§ 63), alebo výšku jeho
daňového nedoplatku, u ktorého nebolo premlčané právo vybrať
a vymáhať daňový nedoplatok (§ 69 ods. 1 a 2) podľa stavu
k 31. decembru predchádzajúceho roka v členení podľa jednotlivých
druhov daní.
(5) Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam
daňových dlžníkov, u ktorých eviduje podľa stavu k 31. decembru
predchádzajúceho roka daňový nedoplatok, ktorý presiahol
u fyzickej osoby 165,97 eura a u právnickej osoby 1 659,70 eura;
v zozname môže uviesť len údaje podľa odseku 3. Ak správca dane,
ktorým je obec, zverejní zoznam daňových dlžníkov podľa prvej
vety, vzťahujú sa na tohto správcu dane ustanovenia odsekov 1 až
4 rovnako.
(6) Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú
zoznamy daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad platenia
dane alebo povolené platenie dane v splátkach (§ 59) presahujúce
u fyzickej osoby 33 193,92 eura a u právnickej osoby 331 939,19 eura;
na tento účel daňové úrady a colné úrady zasielajú daňovému
riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu do piatich pracovných dní od
doručenia rozhodnutia daňovému subjektu o povolení odkladu
platenia dane alebo o povolení platenia dane v splátkach kópiu
tohto rozhodnutia. Príslušné zoznamy sa zverejňujú a dopĺňajú do
desiatich pracovných dní odo dňa doručenia kópií rozhodnutí.
(7) V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné
riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku 6, sa uvedie
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo
miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c) druh dane, u ktorej bol povolený odklad platenia dane alebo
povolené platenie dane v splátkach,
d) výška povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného
platenia dane v splátkach,
e) pôvodná lehota splatnosti dane a lehota splatnosti dane
vyplývajúca z povoleného odkladu platenia dane alebo platenia
dane v splátkach,
f) názov a sídlo daňového úradu alebo colného úradu, ktorý
povolil odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach,
g) informácia o tom, či bola daň zaplatená, dátum zaplatenia dane
a výška zaplatenej dane.
(8) Informáciu podľa odseku 7 písm. g) daňové riaditeľstvo
a colné riaditeľstvo priebežne dopĺňa na základe oznámenia
daňového úradu a colného úradu; na tieto účely je daňový úrad
a colný úrad povinný tieto informácie bezodkladne poskytovať.
(9) Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť do desiatich
pracovných dní od doručenia rozhodnutia daňovému subjektu
o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení
platenia dane v splátkach zoznam tých daňových subjektov,
u ktorých suma povoleného odkladu platenia dane alebo suma
povoleného platenia dane v splátkach presahuje u fyzickej osoby
165,97 eura a u právnickej osoby 1 659,70 eura. V zozname môže uviesť len
údaje podľa odseku 7.
(10) Ustanovenia odsekov 6 až 9 sa vzťahujú aj na
zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov, ktorým bol povolený
odklad platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie
daňového nedoplatku v splátkach.
(11) Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú
v druhom polroku bežného roka zoznamy daňových dlžníkov, ktorým
bola povolená úľava z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty,
alebo odpustený úrok, sankčný úrok alebo pokuta okrem daňových
subjektov, ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s § 103
ods. 10, u ktorých celková suma povolenej úľavy presahuje za
kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa budú zoznamy
zverejňovať, u fyzickej osoby 16 596,96 eura a u právnickej osoby
165 969,59 eura; na tieto účely daňové úrady, colné úrady
a ministerstvo zasielajú bezodkladne daňovému riaditeľstvu
a colnému riaditeľstvu oznámenie o povolení úľavy podľa § 103.
(12) V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné
riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku 11, sa uvedie
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo
miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c) výška povolenej úľavy z úroku, zo sankčného úroku alebo
z pokuty, alebo výška odpusteného úroku, sankčného úroku alebo
pokuty,
d) názov a sídlo štátneho orgánu, ktorý povolil úľavu z úroku, zo
sankčného úroku alebo z pokuty, alebo odpustil úrok, sankčný
úrok alebo pokutu.
(13) Daňové riaditeľstvo zverejňuje v druhom polroku bežného
roka zoznam daňových dlžníkov, ktorým bol daňový nedoplatok celkom
alebo sčasti odpustený podľa § 64, a to podľa stavu
k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom
sa má zoznam zverejniť; na ten účel daňový úrad vypracuje zoznam
daňových dlžníkov, ktorým bol daňový nedoplatok celkom alebo
sčasti odpustený podľa § 64, a zašle ho daňovému riaditeľstvu.
(14) V zozname, ktorý daňové riaditeľstvo zverejňuje podľa
odseku 13, sa uvedie
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo
miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b) druh dane, z ktorej bol daňový nedoplatok odpustený,
c) výška odpusteného daňového nedoplatku,
d) názov a sídlo daňového úradu, ktorý daňový nedoplatok
odpustil.
(15) Správca dane, ktorým je obec, môže primerane postupovať
podľa odseku 13; v zozname môže uviesť len údaje uvedené v odseku
14.
(16) Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej
osoby oznámi o inom daňovom subjekte údaje podľa odseku 3
písm. a) až c) aj vtedy, ak daňový nedoplatok nepresiahne výšku
podľa odseku 1.
(17) Zoznamy podľa odsekov 3, 7, 9, 10, 12, 14 a 15 sa
zverejňujú na internetovej stránke daňového riaditeľstva, na
internetovej stránke colného riaditeľstva a obvyklým spôsobom
alebo na mieste obvyklom na oznamovanie informácií daňovým
subjektom daňovým riaditeľstvom, colným riaditeľstvom alebo
správcom dane.
§ 24
Vylúčenie zamestnancov správcu dane
(1) Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený,
ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2) Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený aj
v prípade, že sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako
zamestnanec orgánu iného stupňa.
(3) Zamestnanec správcu dane, daňový subjekt a ďalšie osoby
zúčastnené na daňovom konaní sú povinní neodkladne oznámiť
príslušnému vedúcemu zamestnancovi správcu dane skutočnosti
uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti nasvedčujúce
o zaujatosti zamestnanca správcu dane.
(4) Zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie
do doby, než bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci
len nevyhnutné úkony.
(5) O vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhodne jeho
priamo nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť
o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti vedúceho
zamestnanca správcu dane rozhodne o vylúčení jeho najbližšie
nadriadený vedúci zamestnanec. Pri námietke zaujatosti vedúceho
zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho
zamestnanca, rozhodne o vylúčení orgán najbližšie nadriadený
správcovi dane.
(6) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca podľa odseku 5
nie je prípustné odvolanie.
§ 25
Zastavenie daňového konania
(1) Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise
ustanovené inak, daňové konanie sa zastaví, ak
a) navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom
rozhodnuté,
b) je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika okrem konania o dani
z nehnuteľností,
c) sa zistí v priebehu konania, že navrhovateľ nie je podľa
osobitných predpisov daňovým subjektom,
d) daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno ďalej predĺžiť
ani odpustiť jej zmeškanie,
e) bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,
f) odpadol dôvod konania,
g) zrušené od 1.5.2004.
(2) Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) sa
nedoručuje; toto rozhodnutie sa zakladá v spisovom materiáli
správcu dane.
(3) Rozhodnutie o zastavení daňového konania musí obsahovať
odôvodnenie. Proti tomuto rozhodnutiu okrem rozhodnutia podľa
odseku 1 písm. a) a b) sa možno odvolať.
§ 25a
Prerušenie konania
(1) Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak
sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie
o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
(2) Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30
dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.
Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie
o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže
správca dane túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na
čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné
odvolanie.
(4) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo
na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré
sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená
v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi
účastníkom konania.
(5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.
§ 26
Predbežná otázka
(1) Ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už
právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto
rozhodnutím viazaný. Inak si môže správca dane o takejto otázke
urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie
konania.
(2) Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť
úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok,
alebo o osobnom stave občana, ak je to v pôsobnosti iného orgánu.
§ 27
Predvolanie a predvedenie
(1) Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom
konaní je nevyhnutná, a v predvolaní súčasne upozorní na právne
dôsledky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných
rúk.
(2) V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví
ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jeho
predvedenie.
(3) O predvedenie podľa odseku 2 správca dane požiada
príslušný útvar Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorý je
povinný ho predviesť. O predvedenie vojakov v činnej službe alebo
príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane útvar,
v ktorom je predvolaný služobne zaradený. Správca dane, ktorým je colný úrad, pri
predvedení predvolanej osoby postupuje podľa osobitného predpisu.
8na)
§ 28
Náklady daňového konania
(1) Ak neustanovuje tento zákon inak, náklady daňového konania
hradí príslušný správca dane, s výnimkou exekučných nákladov
(§ 90) a nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.
(2) Ak sa na výzvu správcu dane zúčastnia na daňovom konaní
a) svedkovia, patrí im náhrada hotových výdavkov a ušlej mzdy;
nárok je treba uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na
konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú
uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak
tento nárok zaniká,
b) znalci, audítori a tlmočníci, patrí im náhrada hotových
výdavkov a odmien, podľa osobitných predpisov,
c) osoby, s výnimkou daňových subjektov, ktoré majú listiny a iné
veci potrebné v daňovom konaní, patrí im náhrada spojená s ich
predložením alebo obhliadnutím. Nárok je nevyhnutné uplatniť
u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili,
súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do
piatich pracovných dní od predloženia alebo obhliadnutia, inak
tento nárok zaniká,
d) tretie osoby podľa § 6 ods. 3 písm. d) až g), patrí im náhrada
hotových výdavkov; na uplatnenie nároku sa vzťahuje obdobne
ustanovenie písmena a).
(3) O uplatňovaných nárokoch rozhodne príslušný správca dane
do pätnástich dní odo dňa ich uplatnenia a v tejto lehote poukáže
v prospech oprávnených úhradu priznaného nároku. Proti tomuto
rozhodnutiu sa možno odvolať.
(4) Ak správca dane uhradil náklady daňového konania podľa
odseku 2, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia
zákonných povinností daňového subjektu, môže tieto náklady
preniesť na daňový subjekt. Predpísaná náhrada nákladov konania je
splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti tomuto
rozhodnutiu sa možno odvolať.
(5) Ak daňový subjekt neuhradí náklady daňového konania podľa
odseku 4, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom
exekučnom konaní.
§ 29
Dokazovanie
(1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie.
(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane
a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní
a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim.
(5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť
pri určení výšky dane, môže správca dane výšku
dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane
§ 11.
(6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných
skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku
čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani
podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré
svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo
ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo
v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní
daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii
alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných
záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a
výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia
iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení
a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového
subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
(7) Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností
daňovému subjektu.
(8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj
vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.
(9) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania
dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.
§ 30
Rozhodnutie
(1) V daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo
priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta
platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak
tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať najmä
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum
rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej
osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo,
alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby,
o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo,
identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné
číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené,
alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť
registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,
d) výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo,
prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak
ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky,
na ktorý má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku
s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového
riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým
je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena,
priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide
o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním
povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska
starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie
doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis
a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom. 6aa)
(3) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento
zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
(4) Ak chýba v rozhodnutí poučenie o opravných prostriedkoch
alebo v poučení bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti
rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, prípadne bola
skrátená lehota na podanie opravného prostriedku alebo nie je
v poučení určená lehota vôbec, uzná správca dane opravný
prostriedok podaný do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia,
za včas podaný.
(5) Ak je v rozhodnutí určená pre podanie opravného
prostriedku lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená
v rozhodnutí.
(6) Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo
rozdiel dane okrem úroku, sankčného úroku, pokuty ustanovených
zákonom, oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného
výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Daň podľa § 1a písm. a) je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný zákon 8a) neustanovuje
inak.
(7) Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania,
hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať
odôvodnenie.
(8) Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie nie je
potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu.
(9) Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť
riadny opravný prostriedok, je právoplatné.
(10) Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať
riadne opravné prostriedky alebo ak ich podanie nemá odkladný
účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.
§ 30a
Lehoty na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti
(1) Správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní
podľa tohto zákona alebo osobitného zákona 1) je povinný
v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade
dokladov predložených daňovým subjektom, vydať rozhodnutie alebo
vykonať iné opatrenie ustanovené týmto zákonom (ďalej len
"rozhodnutie") bezodkladne.
(2) V ostatných prípadoch je správca dane príslušný
na rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci rozhodnúť
do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací orgán
(§ 48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní
odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. V osobitne
zložitých prípadoch je správca dane a odvolací orgán
povinný tak urobiť do 60 dní. O registrácii podľa § 31 je
správca dane povinný rozhodnúť do siedmich dní odo
dňa doručenia žiadosti o registráciu alebo do siedmich
dní odo dňa vysvetlenia, zmeny alebo doplnenia tejto
žiadosti podľa § 31 ods. 10; pri registrácii podľa § 31 ods. 21 začína lehota plynúť
nasledujúci deň po dni prijatia údajov v daňovom informačnom
systéme.
(3) Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné
závažné okolnosti alebo osobitnú povahu tohto prípadu nemožno
rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane. Ak
rozhoduje orgán najbližšie nadriadený správcovi dane,
môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia
primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo,
minister financií Slovenskej republiky.
(4) Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní
nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom
písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.
(5) Ak správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní
je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených
v odsekoch 1 a 3 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to
nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane.
(6) Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa vzťahujú aj na konanie
o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch okrem
preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
(7) Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný
deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie
u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie
na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo
doručí rozhodnutie elektronickými prostriedkami
podľa § 17a.
(8) zrušený od 1.9.2007.
DRUHÁ ČASŤ
PRÍPRAVNÉ KONANIE
§ 31
Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa
povolenie alebo oprávnenie na podnikanie 9) je povinná
požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu
do 30 dní od získania povolenia alebo oprávnenia
na podnikanie. Na účely tohto zákona sa za deň získania
povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje
deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa
osobitných zákonov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.
(2) Fyzická osoba, ktorá
a) nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca,
v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú
samostatnú zárobkovú činnosť 6ec) alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala
byt alebo nebytový priestor alebo
ich časti, alebo nehnuteľnosť alebo jej časť okrem pozemku, požiadať miestne príslušného
správcu dane o registráciu,
b) je registrovaná podľa odseku 1, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom
na území Slovenskej republiky začala vykonávať samostatnú
zárobkovú činnosť 6ec) alebo na území Slovenskej republiky prenajala byt alebo nebytový
priestor alebo ich časti, alebo
nehnuteľnosť alebo jej časť okrem pozemku, oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému
správcovi dane.
(3) Daňovník je povinný ďalej oznámiť správcovi dane do
tridsiatich dní zriadenie stálej prevádzkárne a jej umiestnenie na
území Slovenskej republiky. Tridsať dní pred zrušením tejto
stálej prevádzkarne oznámi túto skutočnosť správcovi dane.
(4) Platiteľ dane je povinný požiadať o registráciu
u správcu dane najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti
zrážať daň alebo preddavky na ňu alebo daň vyberať,
ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(5) Pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej
povinnosti je daňový subjekt, ktorým je
a) fyzická osoba, povinný oznámiť meno, priezvisko,
adresu trvalého pobytu, miesto podnikania, rodné
číslo, identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené,
údaje osvedčujúce skutočnosti podľa odseku
1, čísla účtov vedených v bankách, na ktorých sú
sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej
činnosti, údaje potrebné na určenie miestnej
príslušnosti správcu dane, druhy daní, ktoré u neho
prichádzajú do úvahy, ako aj svoje organizačné jednotky
a predmet podnikateľskej činnosti, ktorý bude
v prevažnej miere vykonávať; ak uvedie okrem miesta podnikania aj miesto, kde vykonáva
podnikateľskú činnosť, vyznačí, kam sa majú doručovať
písomnosti, ak sa miesto vykonávania podnikateľskej činnosti líši od miesta podnikania,
b) právnická osoba, povinný oznámiť názov, sídlo,
identifikačné číslo organizácie, údaje osvedčujúce
skutočnosti podľa odseku 1, čísla účtov vedených
v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky
z jeho činnosti, údaje potrebné na určenie
miestnej príslušnosti správcu dane, druhy daní,
ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje organizačné
jednotky a predmet podnikateľskej činnosti,
ktorý bude v prevažnej miere vykonávať, svoj
štatutárny orgán, prípadne osoby, ktoré sú okrem
tohto orgánu za ňu v daňových veciach oprávnené
konať.
(6) Ak ide o daňový subjekt, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom mimo územia
členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho
priestoru alebo právnická osoba so sídlom mimo územia členského štátu Európskej únie
alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, uvedie okrem
skutočností podľa odseku 5 svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie.
(7) Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odsekoch
1 až 6, najmä ak zanikne daňovému subjektu
daňová povinnosť pri niektorej dani, je daňový subjekt
povinný ich oznámiť správcovi dane do 15 dní odo dňa,
keď vznikli. Daňový subjekt je povinný vrátiť správcovi
dane do 15 dní od ukončenia podnikania alebo po
ukončení poberania príjmov z činností podľa odseku 2
osvedčenie o registrácii.
(8) Ak je daňovým subjektom osoba so sídlom alebo bydliskom
v zahraničí, ktorá nemá na území Slovenskej republiky
stálu prevádzkareň, ani nehnuteľný majetok, je povinná sa
zaregistrovať najneskôr v deň začatia dani podliehajúcej činnosti.
(9) Registrácia alebo oznámenie podľa tohto zákona alebo
osobitného zákona 6eb) sa predkladá správcovi dane na tlačive,
ktorého vzor určí daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo po
dohode s ministerstvom, alebo sa môže podať aj elektronickými
prostriedkami podpísané elektronickým podpisom 6aa) alebo urobené
v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8. Právnická osoba alebo
fyzická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania
alebo prevádzkareň, ktorá podniká v zahraničí a ktorá sa
registruje podľa osobitného zákona, 10b) pri plnení svojej
registračnej alebo oznamovacej povinnosti uvádza údaje požadované
pri registrácii na registračnom tlačive, ktorého vzor určí daňové
riaditeľstvo po dohode s ministerstvom.
(10) Správca dane preverí údaje oznámené daňovým subjektom pri
registrácii a v prípade pochybností o ich správnosti alebo
úplnosti vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil
alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt
povinný na výzvu odpovedať. Ak dodrží daňový subjekt túto lehotu,
považuje sa za dodržanú i lehota uvedená v odseku 1, ak inak
k porušeniu lehoty uvedenej v odseku 1 nedošlo.
(11) Správca dane pridelí zaregistrovanému daňovému subjektu
daňové identifikačné číslo a o vykonanej registrácii vydá
osvedčenie, na ktorom uvedie identifikačné číslo pre konkrétny
druh dane. Toto číslo je daňový subjekt povinný uvádzať na
všetkých dokladoch, ktoré bude vydávať, a tiež pri styku so
správcom dane. Ak sa daňový subjekt registruje podľa osobitného
zákona, 6eb) na dokladoch je povinný uvádzať iba číslo, ktoré mu
správca dane pridelí pri tejto registrácii. Daňovým identifikačným
číslom, ak ide o fyzickú osobu, je identifikátor určený správcom
dane. Fyzická osoba, ktorá nie je povinná sa podľa tohto alebo
osobitného zákona registrovať, je povinná pri styku so správcom
dane uvádzať rodné číslo.
(12) Ak nesplní daňový subjekt svoju registračnú povinnosť podľa tohto zákona alebo
osobitného zákona, urobí tak správca dane z úradnej moci
bezodkladne po zistení skutočností odôvodňujúcich takýto postup. O registrácii z
úradnej moci správca dane vydá daňovému subjektu osvedčenie o
registrácii a pridelí mu identifikačné číslo pre konkrétny druh dane. Súčasne vyzve
daňový subjekt na splnenie povinností podľa odseku 9. Ak po
splnení povinností daňovým subjektom podľa odseku 9 správca dane zistí, že je potrebné
vykonať zmeny v osvedčení o registrácii, na vykonanie týchto
zmien sa primerane vzťahuje odsek 13.
(13) Ak nesplní daňový subjekt svoju povinnosť podľa odseku
7, vykoná správca dane príslušné zmeny v registrácii alebo
registráciu zruší, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.
O vykonaní zmien skutočností, ktoré sú zapísané v osvedčení
o registrácii alebo o zrušení registrácie, správca dane zašle
daňovému subjektu oznámenie. Daňový subjekt je povinný na účel
vyznačenia vykonaných zmien predložiť správcovi dane osvedčenie
o registrácii do 15 dní od doručenia oznámenia.
(14) Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo vedú centrálnu
evidenciu zaregistrovaných a nezaregistrovaných daňových
subjektov. Tieto evidencie slúžia daňovým a colným orgánom na
účely zdanenia a okrem oprávnených zamestnancov týchto orgánov
nemôže do nej nikto nazrieť ani z nej poskytovať akékoľvek
informácie, pričom nie sú dotknuté ustanovenia § 23 ods. 4
a ods. 5 písm. l) a n). Do týchto evidencií však môže nazrieť
oprávnený zamestnanec sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne
a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti s plnením
ich úloh.
(15) Ak je správcom dane obec, môže podľa miestnych podmienok
tu ustanovenú registračnú povinnosť daňových subjektov vhodne
obmedziť (okruh daňových subjektov, okruh nimi uvádzaných
skutočností).
(16) Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa nepoužijú, ak tento zákon
alebo osobitný predpis ustanovujú inak.
(17) Na žiadosť daňového subjektu správca dane oznámi, či iný
daňový subjekt je registrovaný, 10a) alebo jeho registračné číslo
podľa osobitných zákonov, 6eb) alebo mu potvrdí, či registračné
číslo, ktoré daňový subjekt uviedol, bolo inej právnickej osobe
alebo fyzickej osobe pridelené. Na účely daňového konania sa
prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti.
(18) Na žiadosť daňového subjektu daňové riaditeľstvo oznámi,
či iná právnická osoba alebo fyzická osoba je registrovaná pre daň
z pridanej hodnoty v inom členskom štáte Európskej únie; súčasne
mu oznámi, či identifikačné číslo pre daň, ktoré daňový subjekt
v žiadosti uviedol, bolo inej právnickej osobe alebo fyzickej
osobe pridelené.
(19) Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú
a priebežne aktualizujú zoznam daňových subjektov registrovaných
pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane. V zoznamoch
uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno, alebo
názov, sídlo, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo
a druh registrácie. Zoznamy sa zverejňujú podľa § 23b ods. 17.
(20) Ustanovenia odsekov 9 a 10 sa vzťahujú aj na registračnú
povinnosť a oznamovaciu povinnosť ustanovenú osobitnými
zákonmi. 6eb)
(21) Ak fyzická osoba získava oprávnenie na podnikanie na jednotnom kontaktnom mieste
10ba) alebo jeho prostredníctvom,
svoju registračnú povinnosť podľa odseku 1 a povinnosť oznámenia zriadenia prevádzkarne
a jej umiestnenie na území Slovenskej republiky podľa odseku 3
plní na tomto mieste. Ak právnická osoba získava oprávnenie na podnikanie na jednotnom
kontaktnom mieste 10ba) alebo jeho
prostredníctvom, svoju registračnú povinnosť podľa odseku 1 a povinnosť oznámenia
zriadenia prevádzkarne a jej umiestnenie na území Slovenskej
republiky podľa odseku 3 môže splniť aj na tomto mieste. Použitie tlačiva podľa ustanovenia
odseku 9 sa nevyžaduje.
(22) Oznámenie podľa odseku 7 môže daňový subjekt splniť aj na jednotnom kontaktnom
mieste, a to v súvislosti a v rozsahu oznamovaných zmien podľa
osobitného zákona. 10bb)
§ 32
Súčinnosť tretích osôb
(1) Súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné
celky a notári v prípadoch, keď predmet konania
pred nimi podlieha dani podľa osobitných zákonov, 1) sú
povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na
vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.
(2) Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcom dane
výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo
mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.
(3) Štátne a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo
vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo
majetku, 10d) sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie
dane a vymáhanie daňového
nedoplatku.
(4) Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť
dôkazným prostriedkom pri správe daní, sú povinné na výzvu správcu
dane listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
(5) Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú príjmy
z podnikateľskej 9) alebo inej zárobkovej činnosti 10) alebo
z prenájmu, ktoré v rámci tejto činnosti vykonávajú platby
fyzickým osobám a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné
uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane
podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej osoby
presiahne platba sumu 3 319,39 eura za kalendárny rok. Táto povinnosť
sa nevzťahuje na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom
banky alebo na uskutočnené platby za nakúpený tovar alebo prijatú
službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté v hotovosti na
pokladnici. V oznámení sa
uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt fyzickej osoby a daňové
identifikačné číslo (§ 31 ods. 11), ak jej bolo pridelené,
prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, vyplatená suma, vrátane
zrážok vykonaných podľa osobitného predpisu, 10e) deň a dôvod
platby. Oznámenie sa zašle vždy do tridsiatich dní po uplynutí
kalendárneho roku, v ktorom bola platba vykonaná.
(6) Banka je povinná oznámiť
a) daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu,
10c)
b) daňovému orgánu, 1a) colnému orgánu 10ca) alebo
správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi
podľa osobitného predpisu. 10cb)
(7) Na výzvu správcu dane sú mu pošty povinné oznamovať najmä
totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priehradky, a údaje
o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm
dochádzajúcich daňovníkovi poštou alebo do jeho poštovej
priehradky, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante alebo
umožniť správcovi dane tieto údaje získať na pošte a správnosť
údajov oznámených poštou na mieste preveriť.
(8) Orgány spojov sú povinné oznamovať správcovi dane na jeho
výzvu totožnosť užívateľov telefónnych, ďalekopisných
a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných
zoznamoch.
(9) Poisťovne sú povinné oznamovať správcom dane výplaty
poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do
tridsiatich dní po skončení príslušného kalendárneho
roka.
(10) Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi dane na
jeho výzvu totožnosť a adresu podávateľa inzerátu uverejneného pod
značkou.
(11) Verejní prepravcovia sú na výzvu správcu dane povinní mu
oznamovať najmä odosielateľov a adresátov a skutočných príjemcov
nimi prepravovaných nákladov, ako i údaje o dobe prepravy,
množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky.
(12) Všeobecná zdravotná poisťovňa a iné zdravotné
poisťovne, 11d) Sociálna poisťovňa, 11daa) iné poisťovne,
dôchodková správcovská spoločnosť, 11dab) doplnková
dôchodková spoločnosť 11dac) a Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny 11dad) sú povinné na výzvu správcu
dane poskytovať informácie vo veciach daňového konania.
(13) Obvodný úrad príslušný na vedenie matrík je povinný
oznámiť správcovi dane oznámenia o úmrtiach.
(14) Daňový subjekt so sídlom alebo s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky a zahraničný daňový subjekt, ktorý má na
území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, sú povinné oznámiť
miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy
s daňovým subjektom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na
ktorej základe môže tomuto daňovému subjektu vzniknúť na území
Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť
zamestnancov tohto daňového subjektu alebo osôb pre neho
pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do pätnástich dní
po uzatvorení takej zmluvy.
(15) Fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane
stálej prevádzkarne, ktorá vypláca, poukazuje alebo
pripisuje úrokový príjem (ďalej len "vyplácajúci zástupca")
fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu
Európskej únie, 11da) závislého územia uvedeného
v prílohe č. 2 alebo územia tretieho štátu uvedeného
v prílohe č. 3, a ktorá je konečným príjemcom tohto
príjmu, je povinná oznámiť každoročne do 31. marca
po uplynutí kalendárneho roka miestne príslušnému
správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo,
meno, priezvisko, trvalý pobyt tejto fyzickej osoby
a jej daňové identifikačné číslo pridelené v štáte, v ktorom
je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
alebo ak jej daňové identifikačné číslo nebolo
pridelené, dátum, miesto narodenia a sumu tohto príjmu
za predchádzajúci kalendárny rok. Ak vyplácajúci
zástupca vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový
príjem osobe, ktorá nie je právnickou osobou, osobou
podliehajúcou zdaneniu z príjmov z podnikateľskej činnosti
a ani subjektom kolektívneho investovania, pričom
je daňovníkom členského štátu Európskej
únie, 11da) závislého územia uvedeného v prílohe č. 2 alebo
územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. 3, a nie
je konečným príjemcom úrokového príjmu, je povinný
oznámiť každoročne do 31. marca po uplynutí kalendárneho
roka miestne príslušnému správcovi dane adresu
tejto osoby a sumu úrokového príjmu. Ak úrokový
príjem bol pripísaný v prospech bankového účtu fyzickej
osoby, v oznámení sa uvedie aj jeho číslo a názov
banky; ak úrokový príjem nebol pripísaný na účet fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie
spôsob jeho poukázania
alebo pripísania. Úrokovým príjmom sa rozumie
a) úrok alebo iný výnos plynúci z poskytnutých úverov
a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách,
z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch
a vkladových účtoch,
b) výnos plynúci z podielových listov, dlhopisov, vkladových
certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných
poukážok, vkladových listov a z iných
cenných papierov postavených im na roveň počas
doby ich vlastníctva alebo pri ich scudzení, splatení
alebo spätnom odkúpení.
(16) Právnická osoba, ktorej správca dane postúpil daňové nedoplatky podľa § 65b,
je povinná v elektronickej forme poskytovať daňovému riaditeľstvu
informácie o stave ich vymáhania.
§ 33
Postup pri ukončení činnosti
(1) Správca dane pri zistení, že daňový subjekt prestal
vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, urobí
opatrenia potrebné na urýchlené určenie dane a na vybranie
daňových nedoplatkov na všetkých daniach za celú dobu jeho
činnosti, za ktorú plynuli príjmy podliehajúce zdaneniu.
(2) Daňový subjekt zapísaný v obchodnom registri je povinný
predložiť súčasne s návrhom na výmaz z obchodného registra súhlas
správcu dane k návrhu na výmaz z obchodného registra. Tento súhlas
je daňový subjekt povinný si od správcu dane vyžiadať.
(3) Správca dane vydá súhlas s výmazom podľa odseku 2, ak nemá voči daňovému subjektu
pohľadávku a daňový subjekt nemá daňový nedoplatok; na tento
účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 65b.
§ 34
Vyhľadávacia činnosť
(1) Správca dane je oprávnený overovať úplnosť evidencie alebo
registrácie daňových subjektov a zisťovať tiež všetky údaje
týkajúce sa ich príjmov, majetkových pomerov a ďalších skutočností
rozhodujúcich pre správne vyrubenie dane a vymáhanie
daňového nedoplatku.
(2) Pri tejto činnosti má správca dane rovnaké oprávnenia ako
pri miestnom zisťovaní a daňovej kontrole.
(3) Vyhľadávacia činnosť môže byť vykonávaná i bez priamej
súčinnosti s daňovým subjektom.
(4) Na registráciu neprihlásené daňové subjekty zistené
vyhľadávacou činnosťou sa považujú za subjekty, ktoré si nesplnili
registračnú alebo oznamovaciu povinnosť podľa § 31 tohto zákona.
§ 35
Správne delikty
(1) Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume
rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky a
a) kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou
uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom
daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení,
b) dane alebo rozdielu dane určenej dohodou medzi daňovým
subjektom a správcom dane (§ 29 ods. 5),
c) dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok
(§ 29 ods. 6),
d) kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou 11ac)
zistenou správcom dane a vlastnou daňovou povinnosťou 11ac)
uvedenou v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom
priznaní,
e) kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom 11ad) uvedeným
v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní
a nadmerným odpočtom 11ad) zisteným správcom dane,
f) súčtu vlastnej daňovej povinnosti 11ac) zistenej správcom dane
a nadmerného odpočtu 11ad) uvedeného v daňovom priznaní alebo
v dodatočnom daňovom priznaní,
g) kladného rozdielu medzi uplatneným vrátením dane v daňovom
priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo v žiadosti
o vrátenie dane, alebo v dodatočnej žiadosti a nižšou daňou
zistenou správcom dane podľa osobitného zákona, 1b)
h) kladného rozdielu medzi daňou, ktorá mala byť podľa osobitného
zákona 6ec) zaplatená bez podania daňového priznania alebo
hlásenia, zistenou správcom dane a daňou, ktorá bola zaplatená
podľa osobitného zákona 6ec) bez podania daňového priznania
alebo hlásenia,
i) dane zistenej správcom dane, ktorá mala byť podľa osobitných
zákonov 11ab) zaplatená bez podania daňového priznania alebo
hlásenia.
(2) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia
rozhodnutia. Ak daňový subjekt podá dodatočné
daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového
priznania. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne
10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy
podľa odseku 1 písm. a) až i).
(3) Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie
alebo dodatočné hlásenie z rozdielu medzi daňou uvedenou
v daňovom priznaní alebo hlásení a vyššou daňou
uvedenou daňovým subjektom v dodatočnom daňovom
priznaní, alebo v dodatočnom hlásení, správca dane mu
uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške. Rovnako
sa postupuje, ak daňový subjekt dodatočným daňovým
priznaním zvýši vlastnú daňovú povinnosť 11ac) alebo zníži
nadmerný odpočet 11ad) uvedený v daňovom priznaní; tento
postup sa uplatní aj pri podaní daňového priznania,
ktorým sa zníži uplatnené vrátenie dane. 1b) Ak daňový
subjekt podal dodatočné daňové priznanie, ktorým si znížil
nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní, pred
vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním
nadmerného odpočtu, správca dane pokutu neuloží. Ak
daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním
nadmerný odpočet 11ad) uvedený v daňovom priznaní na
vlastnú daňovú povinnosť, 11ac) správca dane mu uloží pokutu
podľa odseku 1 v polovičnej výške zo súčtu vlastnej
daňovej povinnosti 11ac) uvedenej v dodatočnom daňovom
priznaní a nadmerným odpočtom 11ad) uvedeným v daňovom
priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové
priznanie pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred
započítaním nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
11ad) správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1
v polovičnej výške z vlastnej daňovej povinnosti uvedenej
v tomto dodatočnom daňovom priznaní.
(4) Ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote
ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým
je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu
do 16 596,95 eura, najmenej 33,19 eura, ak ide o fyzickú osobu
a najmenej 66,38 eura, ak ide o právnickú osobu. Ak je
správcom dane obec, môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú
osobu najmenej 6,63 eura a ak ide o právnickú osobu
najmenej 66,38 eura.
(5) Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej
správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo
colný úrad, mu uloží pokutu do 49 790,87 eura,
a) ak ide o fyzickú osobu, najmenej 331,93 eura,
b) ak ide o právnickú osobu, najmenej 1 659,69 eura.
Pokuty podľa písmen a) a b) sa neuložia, ak je správcom dane
obec. Obec môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu, najmenej
6,63 eura, a ak ide o právnickú osobu, najmenej 66,38 eura.
(6) Ak daňový subjekt nepredloží v ustanovenej lehote hlásenie
alebo prehľad podľa osobitného zákona, 6ec) správca dane mu uloží
pokutu 66,38 eura; ak hlásenie alebo prehľad daňový subjekt
nepredloží ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca
dane mu uloží pokutu 132,77 eura. Ak daňový subjekt v ustanovenej
lehote nepredloží súhrnný výkaz podľa osobitného zákona, 11ae)
správca dane mu uloží pokutu 331,93 eura; ak súhrnný výkaz daňový
subjekt nepredloží ani v lehote určenej správcom dane vo výzve,
správca dane mu uloží pokutu 663,87 eura. Správca dane podľa prvej
vety alebo druhej vety je oprávnený daňovému subjektu uložiť len
jednu pokutu.
(7) Ak daňový subjekt nesplní v lehote
a) registračnú povinnosť podľa § 31 alebo registračnú
povinnosť podľa osobitného zákona, 11ab) správca
dane mu uloží pokutu najmenej 66,38 eura a najviac
3 319,39 eura; pri daniach podľa osobitného zákona 8a) najmenej 6,63 eura, ak ide
o fyzickú osobu,
b) oznamovaciu povinnosť podľa § 31 alebo oznamovaciu
povinnosť podľa osobitného zákona, 11ab) s výnimkou podľa písmena d) správca dane
mu môže uložiť pokutu najmenej 66,38 eura
a najviac 3 319,39 eura; pri daniach podľa osobitného
zákona 8a) najmenej 6,63 eura, ak ide o fyzickú osobu,
c) registračnú povinnosť podľa osobitného predpisu 4) a urobí tak správca dane z
úradnej moci podľa § 31 ods. 12, správca dane
mu uloží pokutu najmenej 100 eur a najviac 20 000 eur,
d) oznamovaciu povinnosť podľa osobitného zákona, 11dae) správca dane uloží pokutu
najviac 33 190 eur.
(8) Správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží fyzickej
osobe alebo právnickej osobe, ktorá je podľa osobitného
predpisu 4aa) povinná používať pokladnicu, pokutu
vo výške
a) od 330 eur do 3 300 eur, ak
1. nepoužila pokladnicu,
2. svojím zásahom vyradí pokladnicu z prevádzky,
3. používa pokladnicu, ktorá nespĺňa požiadavky
podľa osobitného predpisu, 11c)
4. nevydá paragón podľa osobitného predpisu, 11ca)
b) od 30 eur do 330 eur, ak
1. zaeviduje tržbu v pokladnici, ale nevydá pokladničný
doklad podľa osobitného predpisu, 11cb)
2. vydá pokladničný doklad alebo paragón, ktorý
nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu,
11cc)
c) od 30 eur do 3 300 eur, ak
1. nemá knihu elektronickej registračnej pokladnice umiestnenú na predajnom mieste
podľa osobitného predpisu, 11cca)
2. nezaeviduje v pokladnici hotovosť podľa osobitného
predpisu, 11cd)
3. nepoužíva pokladnicu na všetkých predajných
miestach podľa osobitného predpisu, 11ce)
4. nepožiada servisnú organizáciu o vykonanie povinnej
údržby pokladnice podľa osobitného predpisu,
11cf)
5. neoznačí tovar alebo službu podľa osobitného
predpisu, 11cg)
6. nevydá pokladničný doklad alebo paragón podľa
osobitného predpisu, 11ch)
7. nezabezpečí ochranu údajov alebo ochranu pokladnice,
alebo uchovávanie údajov podľa osobitného
predpisu, 11ci)
8. nenahlási servisnej organizácii poruchu pokladnice
podľa osobitného predpisu, 11cj)
9. nezaeviduje v pokladnici údaje z vyhotovených
paragónov v lehote podľa osobitného predpisu,
11ck)
10. neuchová fiskálnu pamäť v lehote podľa osobitného
predpisu, 11cl)
11. nevyhotoví dennú uzávierku alebo intervalovú
uzávierku v lehote podľa osobitného predpisu,
11cm)
12. nevedie knihu elektronickej registračnej pokladnice
podľa osobitného predpisu, 11cn)
13. nedodrží postup pri zmene vlastníka pokladnice
podľa osobitného predpisu, 11co)
14. neoznámi ukončenie prevádzky pokladnice v lehote
podľa osobitného predpisu, 11cp)
15. nezaznamená do knihy elektronickej registračnej
pokladnice skutočnosti podľa osobitného predpisu.
11cr)
(9) Správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží servisnej
organizácii 11cs) pokutu vo výške od 30 eur do
3 300 eur, ak
a) nezabezpečí vykonanie opravy pokladnice v lehote
podľa osobitného predpisu, 11ct)
b) nevedie evidenciu plomb podľa osobitného predpisu,
11cu)
c) neoznámi daňovému úradu zistenie poškodenia
plomby alebo chýbanie plomby, alebo zmeny údajov
uložených v pokladnici, alebo odchýlky od pokladnice
certifikovanej akreditovanou osobou podľa osobitného
predpisu, 11cv)
d) nezabezpečí výmenu poškodenej plomby alebo doplnenie
chýbajúcej plomby podľa osobitného predpisu,
11cw)
e) neoznámi v ustanovenej lehote zmenu skutočností
podľa osobitného predpisu, 11cx)
f) neoznačí pokladnicu plombou podľa osobitného
predpisu, 11cy)
g) predá alebo iným spôsobom odovzdá inej fyzickej
osobe alebo právnickej osobe plomby podľa osobitného
predpisu, 11cz)
h) neodovzdá daňovému riaditeľstvu poškodené plomby
alebo z iného dôvodu nepoužiteľné plomby podľa
osobitného predpisu, 11caa)
i) nezaznamená do knihy elektronickej registračnej
pokladnice skutočnosti podľa osobitného predpisu.
11cab)
(10) Správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží fyzickej
osobe alebo právnickej osobe, ktorá uvádza pokladnicu
do prevádzky alebo vykonáva opravu a údržbu
pokladníc, pokutu od 160 eur do 1 600 eur, ak nie je
zapísaná v registri servisných organizácií podľa osobitného
predpisu. 11cac)
(11) Správca dane, ktorým je daňový úrad, pri každom
ďalšom zistení porušenia podľa
a) odseku 8 písm. a) uloží pokutu od 660 eur do
6 600 eur,
b) odseku 8 písm. b) uloží pokutu od 160 eur do
1 600 eur,
c) odseku 8 písm. c) alebo odseku 9 uloží pokutu od
60 eur do 6 600 eur,
d) odseku 10 uloží pokutu od 330 eur do 3 300 eur.
(12) Správca dane, ktorým je colný úrad na účely spotrebných daní, 1b) uloží fyzickej
osobe alebo právnickej osobe, ktorá je
podľa osobitného predpisu 4aa) povinná používať pokladnicu, pokutu podľa odseku
8 písm. a) prvého, druhého a štvrtého bodu,
písm. b) a písm. c) tretieho, piateho, deviateho až jedenásteho bodu a primerane
podľa odseku 11.
(13) Správca dane, ktorým je daňový úrad, a správca dane, ktorým je colný úrad, sú
povinné o uložení pokuty podľa odseku 8 písm. a) prvého, druhého a
štvrtého bodu, písm. b) a písm. c) tretieho, piateho, deviateho až jedenásteho bodu
navzájom sa informovať.
(14) Nepoužívanie pokladnice alebo uvádzanie pokladnice
do prevádzky, alebo vykonávanie opravy
a údržby pokladnice fyzickou osobou alebo právnickou
osobou, ktorá nie je zapísaná v registri servisných organizácií
podľa osobitného predpisu, 11cac) sa považuje za
závažné porušenie osobitného predpisu; 4aa) správca
dane, ktorým je daňový úrad, môže po prvom opakovanom
zistení uvedených skutočností namiesto uloženia
pokuty podľa odseku 11 písm. a) alebo d) podať podnet
na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie
prevádzkovania živnosti. 11b)
(15) Ak daňový subjekt nesplní niektorú z povinností
nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo osobitného
zákona 11ab) alebo povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, za
ktorých porušenie sa neukladá pokuta podľa odsekov 1 až 7, môže
mu správca dane uložiť pokutu do 33 190 eur. Pokutu možno uložiť
opakovane, a to vo výške jej dvojnásobku, ak jej uloženie neviedlo
k náprave a protiprávny stav trvá; maximálna výška pokuty
ustanovená v prvej vete musí byť zachovaná. Rovnako môže správca
dane uložiť pokutu za nesplnenie niektorej z povinností nepeňažnej
povahy podľa tohto zákona aj tretej osobe.
(16) Správca dane pri ukladaní pokuty podľa odsekov 4, 5, 7 až 12 a 15 prihliada
na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
(17) Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za ktorých
porušenie bola pokuta uložená.
(18) Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať.
(19) Ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo
vlastná daňová povinnosť 11ac) znížená alebo nadmerný
odpočet zvýšený, zníži sa z úradnej moci v pomernej
výške alebo zruší sa z úradnej moci aj pokuta, ktorá
bola pôvodne uložená podľa odseku 1, a to aj po uplynutí
lehoty podľa odseku 21.
(20) Pokuta podľa odsekov 1 a 3 sa neuloží,
ak nepresiahne v jednotlivom prípade 16,60 eura; ak je správcom dane
obec, pokuta sa neuloží, ak v jednotlivom prípade nepresiahne 3,32 eura.
(21) Pokutu podľa odsekov 1 a 3 nemožno uložiť, ak
uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie
správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu
dane nadobudlo právoplatnosť, alebo ak uplynulo
päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt
podal dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie. Pokutu podľa odsekov
4 až 12 a 15 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od
konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona
alebo osobitného zákona. 11ab) Ak neuplynula päťročná
lehota na uloženie pokuty podľa prvej vety a v tejto lehote
bolo vydané nové rozhodnutie správcu dane o vyrubení
dane alebo o vyrubení rozdielu dane, plynie päťročná
lehota na uloženie pokuty znovu od konca roka,
v ktorom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; to
platí aj v prípade, ak v päťročnej lehote na uloženie pokuty
podľa prvej vety súd zrušil rozhodnutie správcu
dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane
a vrátil vec na ďalšie konanie.
(22) Osobe, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej
hodnoty a ktorá uvedie vo faktúre daň, 11aea) správca
dane uloží pokutu vo výške 10% zo súčtu súm dane
uvedených vo faktúrach v príslušnom kalendárnom
mesiaci, najmenej 66,38 eura.
(23) Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí,
že platiteľ dane nevykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie
preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti,
ak o jeho vykonanie zamestnanec v ustanovenej lehote
a ustanoveným spôsobom požiadal a na jeho vykonanie
boli splnené podmienky podľa osobitného predpisu,
11aeb) uloží mu pokutu najmenej 16,60 eura za každého
takéhoto zamestnanca, pričom výška celkovej sumy
pokuty za všetkých zamestnancov za príslušné zdaňovacie
obdobie nepresiahne sumu uvedenú v odseku
15.
§ 35a
Bloková pokuta
(1) Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí porušenie
povinností podľa § 35 ods. 8 písm. b) a c) a odsekov
9 a 15 alebo správca dane, ktorým je colný úrad na účely spotrebných daní, 1b) zistí
porušenie povinností podľa § 35 ods. 8
písm. b) a písm. c) tretieho, piateho, deviateho až jedenásteho bodu, môže uložiť
fyzickej osobe blokovú pokutu
do výšky 165 eur, ktorú fyzická osoba môže zaplatiť na
mieste. Blokovú pokutu môže fyzickej osobe uložiť aj
správca dane, ktorým je daňový úrad, ktorý nie je
miestne príslušný osobe podľa § 35 ods. 8 (§ 3 ods. 13).
Proti uloženiu blokovej pokuty sa nemožno odvolať. Na
pokutovom bloku sa vyznačí komu, kedy a za porušenie
akej povinnosti bola bloková pokuta uložená. Pokutový
blok je súčasne potvrdením o zaplatení blokovej
pokuty namieste v hotovosti. Ak fyzická osoba nezaplatí
blokovú pokutu na mieste, vydá sa na pokutu nezaplatenú
na mieste pokutový blok s poučením o spôsobe
zaplatenia pokuty miestne príslušnému správcovi
dane a na účely spotrebných daní 1b) colnému úradu, o lehote jej zaplatenia a následkoch
nezaplatenia
pokuty.
(2) Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový
úrad alebo colný úrad, je povinný preukázať svoje oprávnenie na uloženie
blokovej pokuty služobným preukazom.
§ 35b
Sankčný úrok
(1) Sankčný úrok vyrubí správca dane
a) daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo
hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť 11ac) priznanú
v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa
osobitného zákona, 11af)
b) daňovému subjektu, ak daň priznanú v dodatočnom daňovom
priznaní alebo dodatočnom hlásení alebo vlastnú daňovú
povinnosť 11ac) priznanú v dodatočnom daňovom priznaní
nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného
zákona, 11af)
c) platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň,
vybranú daň alebo zrazenú daň v lehote alebo vo výške podľa
osobitného zákona; 6ec) pri omeškaní
s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej
činnosti sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane,
najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania preddavkov
na daň, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho
po uplynutí zdaňovacieho obdobia, na ktoré
sa mali platiť preddavky na daň,
d) daňovému subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom
dane alebo daň určená dohodou medzi daňovým subjektom
a správcom dane, alebo daň určená správcom dane podľa pomôcok
nebola zaplatená v lehote alebo vo výške určenej správcom dane
v rozhodnutí,
e) daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený
v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona;
11ag) pri preddavkoch na daň z príjmov sa
sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najdlhšie
do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania,
f) daňovému subjektu, ak daň alebo splátku dane nezaplatí
v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona,
8a) alebo v lehote alebo vo výške určenej správcom
dane v rozhodnutí,
g) platiteľovi dane, ak sumu na zabezpečenie dane
podľa osobitného zákona 6ec) neodviedol v lehote alebo
vo výške podľa osobitného zákona, 6ec)
h) platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ktorý nespĺňal podmienky na vrátenie nadmerného
odpočtu do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového
priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a to za obdobie
30 dní odo dňa vrátenia nadmerného odpočtu vrátane.
(2) Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy
vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej
v deň vzniku daňového
nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom
mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo
splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia nadmerného odpočtu, ktorý správca dane
vrátil daňovému subjektu.
Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%,
pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15%. Správca
dane vyrubí sankčný
úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc
dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu
dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia
preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 63; ak
daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo
dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania
dodatočného daňového priznania alebo dodatočného
hlásenia z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní
alebo hlásení alebo v poslednom opravnom
daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom dodatočnom
daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení.
Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania
s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e).
Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku
a pokuty.
(3) Proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku sa možno
odvolať.
(4) Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane bol novým
rozhodnutím znížený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške aj
sankčný úrok, ak bol vyrubený podľa odseku 1 písm. d) a f).
(5) Rozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom
dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu
dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom dane
zníženým novým rozhodnutím sa považuje za neoprávnene zadržiavané
peňažné prostriedky daňového subjektu. Rovnako za neoprávnene
zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sa považuje aj
rozdiel medzi zaplateným sankčným úrokom vyrubeným rozhodnutím
správcu dane a sankčným úrokom zníženým podľa odseku 4 novým
rozhodnutím. Ak bol právoplatným rozhodnutím alebo novým
právoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na
nadmerný odpočet 11ad) alebo na jeho neodpočítanú časť, považuje
sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu alebo jeho
neodpočítanej časti za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky
daňového subjektu; ak bol novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok
na vrátenie uplatneného vrátenia dane, 1b) považuje sa priznaný
vyšší rozdiel dane za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky
daňového subjektu. Správca dane vráti sumu neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov
do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti a vykonateľnosti nového rozhodnutia.
Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový
nedoplatok, správca dane v lehote na vrátenie
sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov
použije túto sumu alebo jej časť podľa § 63,
o čom vyrozumie daňový subjekt.
(6) Správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných
peňažných prostriedkov daňového subjektu podľa odseku 5 zaplatí
daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, keď daňový
subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane alebo keď
vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa
osobitného zákona 11ad) alebo spotrebnej dane v lehote podľa
osobitného zákona. 1b)
Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%,
pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15%.
Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy
neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu
a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil
správcovi dane pôvodnú výšku dane, najskôr však odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o vyrubení tejto
dane, alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
neodpočítanej časti
v lehote podľa osobitného zákona 11ad) alebo nárok na vrátenie
spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona, 1b) do dňa, keď
správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal
daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava.
Za tento deň sa považuje deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu
z účtu správcu dane.
(7) Správca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene
zadržiavaných peňažných prostriedkov podľa odseku 6 zaplatí
daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku vydá
správca dane daňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto
rozhodnutiu sa možno odvolať. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový
nedoplatok, správca dane v lehote na jeho zaplatenie
sumu sankčného úroku alebo jeho časť použije podľa
§ 63, o čom vyrozumie daňový subjekt.
(8) Sankčný úrok sa nevyrubí, ak daň bola zaplatená zo zábezpeky na daň, ak tak
ustanovuje osobitný zákon, 1b) alebo ak
nepresiahne v jednotlivom prípade 16,60 eura. Ak je správcom dane obec, sankčný
úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade
3,32 eura. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, nezaplatí daňovému
subjektu sankčný úrok podľa odseku 6 alebo 7, ak nepresiahne
v jednotlivom prípade 16,60 eura; ak je správcom dane obec, nezaplatí
daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku 6, ak nepresiahne
v jednotlivom prípade 3,32 eura.
(9) Sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť
rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt daň, rozdiel
dane, preddavok na daň alebo splátku dane podľa
odseku 1 písm. a) až g) nezaplatil v lehote uvedenej
v rozhodnutí alebo v lehote ustanovenej týmto zákonom
alebo osobitným zákonom. 11af) Sankčný úrok podľa odseku 1 písm. h) nemožno vyrubiť,
ak uplynulo päť rokov od konca roka, v
ktorom bol nadmerný odpočet vrátený.
(10) Ak správca dane zaplatí daňovému subjektu
sankčný úrok podľa odseku 7, daňovému subjektu sa
uhradí náhrada škody podľa osobitného predpisu 11ah) len vo výške rozdielu medzi
vyčíslenou náhradou škody
a zaplateným sankčným úrokom.
(11) Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa vzťahujú na všetky dane.
§ 35c
Sankčný úrok pri poskytovaní medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky
(1) Ak osoba podľa osobitného predpisu 11ai) najneskôr v deň predchádzajúci dňu
doručenia úplnej žiadosti o vymáhanie
pohľadávky 11aj) nezaplatila
pohľadávku členského štátu Európskej únie uvedenú v osobitnom predpise, 11ak) správca
dane, ktorým je daňový úrad alebo
colný úrad, vyrubí tejto osobe
sankčný úrok.
(2) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vyrubí sankčný úrok z dlžnej
sumy pohľadávky členského štátu Európskej únie vo výške
štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň doručenia
úplnej žiadosti o vymáhanie pohľadávky
11aj) príslušnému
orgánu Slovenskej republiky. 11al) Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky nedosiahne 15%, pri
výpočte sankčného úroku sa
namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije
ročná úroková sadzba 15%.
(3) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vyrubí sankčný úrok za
každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom doručenia úplnej
žiadosti o vymáhanie pohľadávky 11aj) až do dňa platby vrátane.
(4) Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Táto lehota
začína plynúť dňom splatnosti pohľadávky podľa právnych predpisov
platných v členskom štáte.
(5) Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty.
(6) Na vyrubenie sankčného úroku sa primerane vzťahuje § 35b ods. 3, 8 a 9.
§ 35d
Sankčný úrok pri požadovaní medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky
(1) Pri požadovaní medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky podľa osobitného
predpisu 11am) správca dane vyrubí
daňovému
subjektu sankčný úrok z
dlžnej sumy podľa § 35b ods. 2 do dňa, ktorý predchádza dňu doručenia úplnej žiadosti
o vymáhanie pohľadávky 11aj)
príslušnému orgánu členského štátu
Európskej únie, alebo do dňa, ktorý predchádza dňu uznania vykonateľnosti exekučného
titulu vydaného v Slovenskej republike členským štátom Európskej
únie, ktorého príslušný orgán bol požiadaný o medzinárodnú pomoc pri vymáhaní pohľadávky.
(2) Na vyrubenie sankčného úroku sa primerane vzťahuje § 35b ods. 3, 8 a 9.
§ 36
Pozastavenie činnosti
(1) Ak dochádza u daňového subjektu k opakovanému porušeniu
povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú už bola uložená pokuta
podľa § 35, a nedošlo pri tom ani dodatočne k splneniu tejto
povinnosti, môže správca dane pozastaviť daňovému subjektu
činnosť, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia a ktorých sa
porušenie týka, až na dobu tridsiatich dní.
(2) Pozastavenie činnosti možno uplatniť, ak neplnenie
povinnosti daňovým subjektom sťažuje jeho registráciu alebo
zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne a úplné určenie
dane.
(3) Správca dane vyzve daňový subjekt na dodatočné splnenie
jeho povinnosti a určí mu na to primeranú lehotu. Vo výzve ho
súčasne upozorní na možnosť pozastavenia činnosti. Proti tejto
výzve sa možno odvolať do ôsmich dní od jej doručenia. Podané
odvolanie nemá odkladný účinok.
(4) Ak daňový subjekt nesplní povinnosť ani v lehote určenej
vo výzve podľa odseku 3, môže správca dane vydať rozhodnutie
o pozastavení činnosti daňového subjektu. Súčasťou rozhodnutia
musí byť i jeho odôvodnenie a spôsob naloženia s vecami
podliehajúcimi skaze, ak sú zahrnuté v tej časti majetku subjektu
dane, voči ktorej je pozastavenie činnosti uplatnené, a presné
vymedzenie doby, odkedy a na ako dlho sa toto opatrenie uplatní.
Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
(5) Pozastavenie činnosti sa uskutoční tak, že v rozhodnutí
uvedený hmotný majetok sa za policajnej spolupráce uzavrie,
uzamkne a zabezpečí úradným uzáverom. Policajná spolupráca sa
nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný orgán. 1c) Daňový
subjekt, u ktorého došlo k pozastaveniu činnosti, je povinný
odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto
uzavretého majetku po dobu, po ktorú pozastavenie činnosti trvá.
(6) Ak je to možné a vhodné, môže okrem toho, správca dane
zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným zámkom.
(7) O priebehu uplatnenia pozastavenia činnosti na mieste sa
spíše zápisnica.
(8) Od okamihu, kedy bol majetok zabezpečený úradným uzáverom,
možno s uzavretým hmotným majetkom akokoľvek manipulovať alebo do
neho vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti.
(9) Prípadné straty a škody, ktoré vzniknú daňovému subjektu
z pozastavenia činnosti, vrátane ušlého zisku, znáša daňový
subjekt.
§ 37
Záznamová povinnosť
(1) Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem
evidencie ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom viedol
osobitné záznamy potrebné pre správne určenie dane.
(2) Povinnosť viesť záznamy ukladá správca dane rozhodnutím,
proti ktorému sa nemožno odvolať. Súčasťou rozhodnutia musí byť
presné určenie zaznamenávaných údajov, ich členenie
a usporiadanie, vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa
záznam vedie.
(3) Daňovník, ktorý je povinný platiť preddavky na daň, vedie
záznam s prehľadom údajov potrebných pre určenie dane a v lehote
určenej pre platenie preddavkov predkladá správcovi dane prehľad
potrebných ukazovateľov.
(4) Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov
podľa osobitného predpisu, je povinný vždy viesť evidenciu príjmov
a evidenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku.
(5) Správca dane je oprávnený kontrolovať aj v priebehu
zdaňovacieho obdobia plnenie záznamovej povinnosti a ukladať
rozhodnutím povinnosť odstránenia chýb. Proti tomuto rozhodnutiu
sa nemožno odvolať.
(6) Záznamy a doklady k nim sa vzťahujúce, je daňový subjekt
povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň
alebo rozdiel dane (§ 45).
(7) Správca dane je oprávnený na návrh daňového subjektu alebo
z vlastného podnetu zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o záznamovej
povinnosti. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
TRETIA ČASŤ
VYRUBOVACIE KONANIE
§ 38
Daňové priznanie a hlásenie
(1) Daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý,
komu vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo hlásenie podľa osobitného zákona, 11ab) alebo
ten, koho na to správca dane vyzve. Daňový subjekt je povinný daň
zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo
hlásenia, ak osobitný zákon 8b) neustanovuje inak.
(2) Daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať
po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo
opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení
oznámenia o rozšírení daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie, ktorého by sa daňové priznanie alebo hlásenie
týkalo, a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová
kontrola podľa § 15 ods. 3 alebo ak správca dane rozšíril
výkon tejto daňovej kontroly, daňové priznanie alebo
hlásenie nemožno podať za kontrolované zdaňovacie
obdobie počas jej výkonu. Rovnako daňové priznanie
nemožno podať po doručení protokolu o určení dane
podľa pomôcok podľa § 15 ods. 10 časti prvej vety pred
bodkočiarkou.
(3) Daňové priznanie alebo hlásenie možno účinne podať na
tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo
a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej
len "zbierka zákonov") uverejnením oznámenia o jeho vydaní.
Prílohou daňového priznania je účtovná závierka podľa osobitného
zákona; 8ab) prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené
v príslušnom tlačive daňového priznania.
(4) Daňové priznanie alebo hlásenie možno podať telefaxom,
elektronickými prostriedkami, ak obsah údajov, ich rozsah
a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného
ministerstvom; ustanovenie § 20 ods. 4 tým nie je dotknuté. Daňové
priznanie alebo hlásenie podané elektronickými prostriedkami musí
byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom 6aa) alebo urobené
v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8.
§ 39
Opravné a dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie
(1) Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania alebo
hlásenia môže daňový subjekt podať opravné priznanie alebo
hlásenie. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné priznanie
alebo hlásenie a na predchádzajúce priznanie alebo hlásenie sa
neprihliada.
(2) Ak daňový subjekt zistí, že podané daňové priznanie
alebo hlásenie je nesprávne alebo neúplné
a jeho oprava má za následok zvýšenie dane alebo zníženie
nadmerného odpočtu, 11ad) je povinný podať správcovi
dane dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné
hlásenie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení
s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové
priznanie alebo dodatočné hlásenie týka. V rovnakej lehote
je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.
(3) Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie
môže daňový subjekt podať, ak zistí, že jeho daňová
povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom
priznaní alebo hlásení, najneskôr však do
štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť
podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo
v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez
povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo
v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie
dane. Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné
hlásenie môže daňový subjekt podať aj v tom prípade,
ak zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako bola správcom
dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe dodatočného
daňového priznania alebo dodatočného hlásenia
možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli
predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej
kontroly.
(4) Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie
nemožno podať po doručení oznámenia o výkone
daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly
alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly
za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie
alebo dodatočné hlásenie týkalo, a to až do jej
skončenia. Ak sa začala daňová kontrola podľa § 15 ods. 3 alebo 14 alebo ak správca
dane rozšíril výkon daňovej
kontroly podľa § 15 ods. 4, alebo ak sa začala opakovaná
daňová kontrola, dodatočné daňové priznanie
alebo dodatočné hlásenie nemožno podať za kontrolované
zdaňovacie obdobie počas jej výkonu.
(5) Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň
správcom dane určená alebo dohodnutá podľa § 29 ods. 5 alebo
ods. 6.
(6) Opravné daňové priznanie, dodatočné daňové
priznanie, opravné hlásenie alebo dodatočné hlásenie
sa podáva spôsobom podľa § 38 ods. 2 a 3 a musí byť
označené ako opravné alebo dodatočné. V dodatočnom
daňovom priznaní alebo dodatočnom hlásení sa vyznačia
aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému
priznaniu alebo hláseniu alebo rozdiely oproti platobnému
výmeru alebo dodatočnému platobnému výmeru,
alebo len rozdiely, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 6eb)
§ 41
Vytýkacie konanie
(1) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu
a dokladov predložených daňovým subjektom alebo o pravdivosti
údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti
daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby
neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje
opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
(2) Vo výzve daňovému subjektu určí správca dane primeranú
lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako pätnásť dní,
a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností
alebo nedodržaním určenej lehoty.
§ 42
Určenie dane správcom dane
Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie
v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
6eb) správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie.
Správca dane je oprávnený v prípade nepodania
daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto
zákona alebo podľa osobitného zákona 6eb) určiť daň
podľa pomôcok (§ 29). Ak nebolo podané daňové priznanie
alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu
dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom
priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený
určiť daň podľa pomôcok (§ 29), ktoré má k dispozícii
alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti
s daňovým subjektom. Správca dane o určení dane vyhotoví
protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom
postupuje podľa § 15 ods. 2 piatej vety. Protokol o určení
dane podľa pomôcok nevyhotovuje správca dane,
ktorým je obec; v týchto prípadoch pomôcky, ktoré boli
použité, ako aj určenie dane sa uvedú v odôvodnení
rozhodnutia.
§ 43
Zákaz prenosu daňovej povinnosti
Dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša miesto
daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre
daňové konanie právne účinné, ak neustanovuje tento zákon alebo
osobitný predpis inak.
§ 44
Vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(1) Vo vyrubovacom konaní určí správca daň,
ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená.
(2) Ak sa daňová povinnosť odchyľuje od dane uvedenej
v daňovom priznaní alebo hlásení alebo od dane, ktorú daňový
subjekt v daňovom konaní uznal, musí byť zo spisového materiálu
zrejmé, podľa akých pomôcok alebo na akom podklade správca dane
dorubil daň odlišne, ako i dôvody tohto rozdielu. Obdobne musí byť
zo spisového materiálu zrejmé, ako bol zistený daňový základ
a určená daň stanovená, ak sa tak stalo bez priznania alebo
hlásenia daňového subjektu.
(3) Ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má
k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené
okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním
neboli v konaní uplatnené.
(4) O určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca
dane daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis inak. Rovnako správca dane platobným výmerom vyrozumie daňový
subjekt o určenej dani podľa pomôcok a určenej
dani dohodou, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný
zákon inak.
(5) Za vyrubenie dane, pri ktorej sa podáva daňové priznanie
alebo hlásenie, považuje sa podané daňové priznanie alebo hlásenie
alebo zaplatenie dane aj bez podania daňového priznania alebo
hlásenia; ak sa má daň platiť bez podania daňového priznania alebo
hlásenia, považuje sa za vyrubenie dane posledný deň lehoty na
zaplatenie dane. Za deň vyrubenia dane,
a) pri ktorej sa podáva daňové priznanie alebo hlásenie, považuje
sa
1. posledný deň lehoty na podanie daňového priznania alebo
hlásenia, ak daňové priznanie alebo hlásenie bolo podané
v lehote podľa osobitných zákonov,
2. posledný deň lehoty na zaplatenie dane aj bez podania
daňového priznania alebo hlásenia, ak bola daň zaplatená
v lehote podľa osobitných zákonov,
3. deň, keď bolo daňové priznanie alebo hlásenie správcovi
dane doručené, ak bolo daňové priznanie alebo hlásenie
podané oneskorene a daň nebola zaplatená do dňa podania
daňového priznania alebo hlásenia,
4. deň, keď bola daň aj bez podania daňového priznania alebo
hlásenia zaplatená po lehote podľa osobitných zákonov,
5. deň doručenia dodatočného daňového priznania alebo
dodatočného hlásenia, na ktorého základe daňovému subjektu
vznikne povinnosť daň alebo rozdiel dane zaplatiť, alebo
6. deň zaplatenia dane alebo rozdielu dane aj bez podania
dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia,
b) ktorá sa má zaplatiť bez podania daňového priznania podľa
osobitných zákonov, považuje sa posledný deň lehoty na
zaplatenie dane alebo splátky dane.
(6) Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo
opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej
skončenia (§ 15 ods. 13)
a) platobný výmer, ak
1. daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej
daňovej kontrole sa neodlišuje od dane uvedenej
v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom
priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom
hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane,
2. daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania
daňového priznania alebo hlásenia sa neodlišuje
od dane, ktorá mala byť podľa osobitných
zákonov zaplatená bez podania daňového priznania
alebo hlásenia, zistenej daňovou kontrolou,
3. daň mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená
bez podania daňového priznania alebo hlásenia,
ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil,
4. sa u daňového subjektu, ktorý používa tovar oslobodený
od dane podľa osobitných zákonov, 1b) daňovou
kontrolou zistí daň,
b) dodatočný platobný výmer, ak sa daň
1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej
v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo
hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po
opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej
správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od
rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere,
2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového
priznania alebo hlásenia odlišuje od dane, ktorá mala byť
podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového
priznania alebo hlásenia alebo od dane zistenej daňovou
kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej
kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po
daňovej kontrole,
3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového
priznania alebo hlásenia a daňový subjekt túto daň aspoň
čiastočne zaplatil.
(7) V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru možno
napadnúť len vyrubený rozdiel dane. Odvolanie možno podať do 15
dní odo dňa doručenia dodatočného platobného výmeru.
(8) Vzory platobných výmerov a dodatočných platobných výmerov
u daní, ktorých je správcom dane
a) daňový úrad, vydá daňové riaditeľstvo,
b) colný úrad, vydá colné riaditeľstvo,
c) obec, vydá ministerstvo.
§ 45
Zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane
(1) Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí
piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať
daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt
povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo
hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt,
ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného
predpisu, 11daf) nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov
od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť
podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.
(2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu
od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do
desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať
daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt
povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo
hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane.
(3) Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými
je Slovenská republika viazaná, možno daňovému subjektu vyrubiť
daň alebo rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo vrátenie dane najneskôr do desiatich rokov od konca
roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo
hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť
bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo
v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane; v týchto prípadoch sa
nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.
ŠTVRTÁ ČASŤ
RIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
§ 46
Odvolanie
(1) Proti určeniu dane správcom dane a proti iným
rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené, sa účastník
konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne
do zápisnice.
(2) Proti rozhodnutiu o určení dane dohodou a proti
výzve podľa § 41, ktorá predchádza určeniu dane, nemožno
sa odvolať ani uplatniť mimoriadny opravný
prostriedok.
(3) Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice
u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním
napadnuté (ďalej len "prvostupňový orgán").
(4) Odvolanie musí obsahovať
a) presné označenie prvostupňového orgánu,
b) presné označenie odvolávajúceho sa,
c) číslo konania, prípadne číslo rozhodnutia, proti ktorému
odvolanie smeruje,
d) uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo
inými dôvodmi, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia,
e) dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní
nenamieta len rozpor s právnymi predpismi,
f) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
(5) Odvolanie možno podať do pätnástich dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak nie je v tomto
zákone ustanovené inak. Ak neobsahuje podané odvolanie zákonom
predpísané náležitosti, vyzve prvostupňový orgán odvolávajúceho sa
na jeho doplnenie s poučením, v akom smere musí byť doplnené,
a o následkoch nevyhovenia výzve a určí na to primeranú lehotu,
najmenej pätnásť dní. Ak vyhovie odvolávajúci sa tejto výzve
v plnom rozsahu, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak
nevyhovie odvolávajúci sa výzve v lehote určenej vo výzve,
prvostupňový orgán odvolacie konanie zastaví. Proti rozhodnutiu
o zastavení konania je odvolanie prípustné. Ak
odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania nemá
náležitosti ustanovené zákonom, správca dane vyzve
daňový subjekt na doplnenie odvolania s poučením
o spôsobe jeho doplnenia; rovnako ho poučí aj o následkoch
jeho nedoplnenia. Ak daňový subjekt doplní odvolanie
v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, považuje
sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak daňový
subjekt nedoplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote
určenej vo výzve, prvostupňový orgán konanie zastaví.
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(6) Ak nemôže prvostupňový orgán posúdiť všetky údaje
odvolania na základe výsledkov už vykonaného konania, konanie
doplní.
(7) Odvolávajúci sa môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť
najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania.
(8) Ak odvolávajúci sa vezme svoje odvolanie späť, nemôže
podať v tej istej veci odvolanie nové, i keď by ešte odvolacia
lehota neuplynula. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané
písomne alebo ústne do zápisnice. Dňom späťvzatia odvolania je deň
uvedený v písomnom oznámení odvolávajúceho sa alebo
v zápisnici o späťvzatí odvolania; týmto dňom je rozhodnutie
právoplatné. Ak sú v dobe od podania
odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom
v konaní úkony, späťvzatím sa nezrušujú a možno ich využiť
v ďalšom konaní.
(9) Odvolanie má odkladný účinok, ak neustanoví tento zákon
inak.
(10) Odvolanie je neprípustné, ak smeruje len proti
odôvodneniu rozhodnutia, bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho
výrok.
§ 47
Postup prvostupňového orgánu
(1) Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní sám, ak mu
v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno
odvolať. Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní aj
v prípade, ak mu vyhovie iba čiastočne. Proti takému rozhodnutiu
sa možno odvolať.
(2) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať odôvodnenie, ak
sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa
musí prvostupňový orgán vysporiadať so všetkými námietkami
uvedenými v odvolaní.
(3) Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odsekov
1 a 2 nerozhodne sám, postúpi odvolanie do 30 dní odo
dňa začatia konania spolu s výsledkami doplneného
konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou
správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu;
o takomto postupe správca dane písomne informuje
daňový subjekt.
(4) Predkladacia správa musí obsahovať najmä tieto údaje
a) zhrnutie výsledkov doplneného konania,
b) stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,
c) návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.
(5) Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak
a) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné,
b) je podané po určenej lehote,
c) je podané osobou na to nepríslušnou,
d) smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý
jeho výrok.
(6) Zamietnutie odvolania podľa odseku 5 sa písomne oznámi tomu, kto odvolanie podal;
v takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.
§ 48
Postup odvolacieho orgánu
(1) Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený správcovi
dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V prípade, že napadnuté
rozhodnutie vydal orgán najbližšie nadriadený správcovi dane,
odvolacím orgánom je ministerstvo.
(2) Odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie
vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní
najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené,
ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len
návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním
napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať,
odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie
chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
(3) Ustanovenia prvej časti, § 32 a 41 sa primerane použijú aj na odvolacie konanie.
(4) Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani
určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie
zákonných podmienok na použite tohto spôsobu
určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak
odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup
podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho
neodôvodnenosť zamietne.
(5) Odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa
odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší,
inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie
zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to
dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho
orgánu.
(6) Rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa
v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí
odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými
v odvolaní.
(7) Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko
daňových subjektov, a ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie
o tom odvolací orgán všetky ostatné dotknuté daňové subjekty
a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote
vyjadrili. Táto lehota nesmie byť kratšia ako pätnásť dní. Na
vyjadrenie doručené po určenej lehote sa v ďalšom konaní
neprihliada. Prípadná zmena daňovej povinnosti vyplývajúca
z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty.
(8) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa nemožno odvolať.
§ 49
Sťažnosť
(1) Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane
alebo preddavku na daň, môže požiadať o vysvetlenie platiteľa dane
v lehote 60 dní odo dňa, keď k zrážke dane alebo k preddavku na
daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti.
(2) Platiteľ dane je povinný oznámiť daňovníkovi požadované
údaje do tridsiatich dní odo dňa, kedy žiadosť obdržal, a v tej
istej lehote prípadnú chybu opraviť.
(3) Ak nesúhlasí daňovník s postupom platiteľa dane, môže
podať sťažnosť na postup platiteľa dane správcovi dane, v ktorého
obvode má platiteľ sídlo alebo trvalý pobyt, a to do tridsať dní
odo dňa, kedy daňovník obdržal oznámenie platiteľa dane.
(4) Správca dane o sťažnosti rozhodne a rozhodnutie doručí
daňovníkovi i platiteľovi dane. Rozhodnutie musí obsahovať
odôvodnenie. Na konanie o sťažnosti sa nevzťahuje osobitný
predpis. 12)
(5) Proti tomuto rozhodnutiu sa môže odvolať daňovník
i platiteľ dane v lehote do tridsať dní odo dňa jeho doručenia.
§ 50
Námietka a reklamácia
(1) Daňový subjekt môže uplatniť námietku v prípadoch
ustanovených týmto zákonom.
(2) Námietku musí podať daňový subjekt písomne alebo ústne do
zápisnice do ôsmich dní odo dňa, keď sa o namietaných
skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka nemá odkladný účinok, ak
tento zákon neustanovuje inak.
(3) Správca dane posúdi námietky, rozhodne o nich a toto
rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(4) Proti postupu správcu dane pri platení a evidencii dane
môže daňový subjekt podať reklamáciu. Na podmienky
a spôsob vybavenia sa primerane vzťahujú odseky 2 a 3.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na orgán
najbližšie nadriadený správcovi dane.
PIATA ČASŤ
MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
§ 51
Obnova konania
(1) Konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem
rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho
konania (§ 53 ods. 3) a rozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na žiadosť
účastníka konania
alebo z úradnej moci, ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať
podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní
uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali
ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,
c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej
príslušný orgán rozhodol inak.
(2) Žiadosť o obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý
vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3) Žiadosť musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy
sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr
však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa
obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť
ich zmeškanie.
(4) V žiadosti o obnovu konania musí byť uvedený
dôvod žiadosti podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce
odôvodnenosť žiadosti a dodržanie lehôt podľa odseku 3.
(5) Ak prešla miestna príslušnosť zo správcu dane, ktorý
pôvodne vo veci rozhodol, na iného správcu dane, návrh na obnovu
konania sa podáva u správcu dane, ktorý je miestne príslušný
v dobe podania návrhu.
§ 52
Postup pri obnove konania
(1) Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak
rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje
alebo nariaďuje obnovu konania tento orgán. Povoliť alebo nariadiť
obnovu konania ukončeného právoplatnou daňovou exekučnou výzvou
(§ 76) nie je prípustné.
(2) Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak
nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane.
(3) Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na
obnovu konania alebo ju nariaďuje správca dane, ktorý je miestne
príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak rozhodol v poslednom
stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje pri zmene miestnej
príslušnosti o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje orgán,
ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu.
(4) V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa
uvedie, v akom rozsahu sa konanie obnovuje a z akých dôvodov.
(5) Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy
konania sa nemožno odvolať. Ak bola rozhodnutím zamietnutá žiadosť
o obnovu konania, možno sa proti nemu odvolať.
(6) Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci
rozhodol v prvom stupni; pri zmene miestnej príslušnosti nové
konanie vo veci vykoná správca dane uvedený v odseku 3. Ak
rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri
konaní viazaný jeho právnym názorom.
(7) Ak konanie alebo jeho jednotlivé úkony neboli dotknuté
dôvodom, pre ktorý sa obnova povoľuje alebo nariaďuje, zostávajú
v platnosti.
(8) Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje,
ak sa ho dôvod obnovy týka. Proti novému rozhodnutiu vo veci sa
možno odvolať.
§ 53
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, s výnimkou daňovej
exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej
výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať orgán
najbližšie nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal; ak ide
o rozhodnutie orgánu najbližšie nadriadeného správcovi dane, toto
rozhodnutie môže preskúmať ministerstvo, a ak ide o rozhodnutie
ministerstva, minister financií Slovenskej republiky na základe
návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra
financií Slovenskej republiky nemožno preskúmavať. Podnet na
preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane, ktorému ministerstvo právoplatné
rozhodnutie už preskúmalo.
(2) Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný
najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré
sa navrhuje preskúmať.
(3) Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo
zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie
zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to
dôvody.
(4) Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že
vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na
preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa
rozhodnutie nevydáva.
(5) Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán
z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania
rozhodnutia. Preto nemôže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo
zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie podľa odseku 3, ak sa po
jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti,
z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(6) Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže
v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa
rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia
ostatní účastníci konania.
(7) Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania platobný výmer
alebo dodatočný platobný výmer zrušiť, zmeniť alebo zrušiť
a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie
dane alebo rozdielu dane. Ak ide o rozhodnutie neuvedené v prvej
vete, orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania nemôže rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť, zmeniť
alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie po uplynutí piatich
rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
(8) Ak podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania smeruje proti rozhodnutiu o dani
určenej podľa pomôcok, skúma príslušný orgán dodržanie
zákonných podmienok na použite tohto spôsobu
určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak
orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že
tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol
dodržaný, postupuje podľa odseku 4.
(9) Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho
konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie,
alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie
mimo odvolacieho konania, sa nemožno odvolať.
(10) Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo
odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie
konanie a rozhodnutie, účastník konania nemôže
podať podnet na jeho preskúmanie.
(11) Ak súd právoplatne rozhodol o žalobe, ktorou
bolo napadnuté rozhodnutie, nemožno toto rozhodnutie
podľa tohto zákona preskúmať v rozsahu, v akom
rozhodol súd.
§ 54
Opravy zrejmých omylov a nesprávností
(1) Vyrubenú daň alebo rozdiel dane správca dane rozhodnutím
na žiadosť alebo z úradnej moci
a) zruší, ak bola vyrubená niekomu, kto ju podľa zákona nie je
povinný platiť,
b) opraví, ak prišlo pri určení daňovej povinnosti k chybe
v počítaní, písaní alebo k inému omylu.
(2) Ustanovenie odseku 1 písm. b) sa použije primerane pri
oprave zrejmých nesprávností aj v iných rozhodnutiach alebo
opatreniach správcu dane alebo odvolacieho orgánu (§ 48 ods. 1),
alebo orgánu príslušného preskúmať rozhodnutie podľa § 53.
(3) Ak bola rozhodnutím daň opravená alebo zrušená,
rozhodnutím sa opraví alebo zruší aj pokuta (§ 35 ods. 1 a 3)
a sankčný úrok (§ 35b).
(4) Opravy alebo zrušenie vyrubenej dane alebo rozdielu dane
alebo opravy zrejmých nesprávností nemožno vykonať, ak zaniklo
právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane.
(5) Proti rozhodnutiam vydaným podľa odsekov 1 až 3 sa možno
odvolať.
ŠIESTA ČASŤ
PLATENIE DANÍ
§ 56
Základné pojmy
(1) Daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti
zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov.
(2) Daňová povinnosť, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej
osoby, prechádza na dediča.
(3) Daňová povinnosť zaniknutých právnických osôb prechádza na
ich právneho nástupcu.
(4) Daňový nedoplatok sú povinní zaplatiť tiež
ručitelia, 12a) ak im zákon povinnosť ručenia ukladá a ak ich na
plnenie tejto platobnej povinnosti vyzve správca dane daňového
dlžníka. Proti tejto výzve sa môže ručiteľ odvolať. V odvolaní
môže ručiteľ namietať len skutočnosť, že nie je ručiteľom alebo
ručenie bolo uplatnené vo väčšom než zákonom ustanovenom rozsahu.
§ 58
Spôsob platenia dane a použitie platieb
(1) Daň sa platí príslušnému správcovi dane v eurách.
Pri každej platbe na daň musí byť uvedená príslušná daň, na ktorej
úhradu je platba určená. Správca dane prijme platbu na úhradu
príslušnej dane, a ak platba nie je označená, použije ju v poradí
podľa odseku 5; v takom prípade správca dane daňovému subjektu
oznámi, na aký účel podľa odseku 5 prijatú platbu použil.
(2) Ak nemožno platbu použiť podľa odseku 5, správca dane
vyzve daňový subjekt, aby v určenej lehote oznámil, na úhradu
ktorej dane má byť platba použitá; ak daňový subjekt túto
skutočnosť neoznámi v určenej lehote, správca dane bude považovať
túto platbu za daňový preplatok (§ 63).
(3) Prijatú platbu na daň správca dane eviduje, pričom deň
zaevidovania platby je zhodný s dňom jej zaúčtovania.
(4) Daň možno platiť
a) bezhotovostným prevodom z účtu
1. vedeného v banke na príslušný účet správcu
dane,
2. určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak
ustanovuje osobitný zákon, 1b)
b) v hotovosti,
1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
2. zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak
ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, ak
nie je v daňovom exekučnom príkaze určené inak,
3. zamestnancovi správcu dane v blokovom konaní,
4. pri platbách do 331,94 eura správcovi dane, ktorým je obec;
na prijatú platbu je zamestnanec správcu dane, ktorým je
obec, povinný vydať potvrdenie.
(5) Prijatá platba na daň sa použije na úhradu v tomto poradí:
a) peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové
výdavky,
b) bežné platby daní vrátane preddavkov na daň,
c) vyrubená daň alebo vyrubený rozdiel dane,
d) najstaršie daňové nedoplatky okrem úroku, pokuty
a sankčného úroku, ktoré boli vyrubené alebo uložené
po 1. januári 2004,
e) úrok,
f) pokuta,
g) sankčný úrok.
(6) Správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď
nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým
spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu,
kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.
§ 58a
Výzva
Ak daňový dlžník v lehote podľa tohto zákona alebo
osobitných zákonov 1) nezaplatil daň alebo neodviedol
vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže
vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil
v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako
15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť
daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo
nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno
podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky
má odkladný účinok.
§ 59
Odklad platenia a povolenie splátok
(1) Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane, ktorým je
obec, povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo
platenie tejto dane v splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie
dane spojené s vážnou ujmou daňového subjektu.
Ak ide o inú daň
ako podľa prvej vety, môže daňový úrad alebo colný úrad povoliť na
základe žiadosti daňového subjektu odklad platenia tejto dane
alebo jej platenie v splátkach, ak osobitný predpis 12aa) neustanovuje inak.
(2) Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo
platenie dane v splátkach, len ak dlžná suma bude zabezpečená
podľa tohto zákona (§ 71) alebo niektorým zo spôsobov zabezpečenia
záväzkov podľa osobitného zákona. 12b)
(3) Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu platenia dane
z príjmov alebo dane z pridanej hodnoty, alebo spotrebných daní, alebo o povolenie
platenia týchto daní v splátkach, predloží analýzu svojej
finančnej a ekonomickej situácie.
(4) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže
správca dane povoliť najviac na dvanásť mesiacov odo dňa
splatnosti dane alebo rozdielu dane.
(5) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže
správca dane povoliť najskôr odo dňa doručenia rozhodnutia
o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení
platenia dane v splátkach.
(6) Sankčný úrok sa nevyrubí, ak daňový subjekt
dodrží tieto podmienky:
a) zaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej
v rozhodnutí správcu dane,
b) zaplatí počas povoleného platenia dane v splátkach
všetky splátky vo výške a v lehote určenej v rozhodnutí
správcu dane.
(7) Počas odkladu platenia dane alebo platenia dane
v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok z odloženej sumy vo výške
trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej v deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo
platenie dane v splátkach.
Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%,
pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%.
Úrok z odloženej sumy sa vyrubí za celú
dobu povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia
dane v splátkach. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane
alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote
kratšej, ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej
sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa
zaplatenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy je splatný do
ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia; úrok nemožno vyrubiť,
ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil
odloženú sumu dane alebo daň v splátkach.
(8) Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo
rozhodnutiu platenia dane v splátkach sa nemožno odvolať. Lehotu
určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení
platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej
zmeškanie.
(9) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach možno
povoliť podľa tohto zákona, ak je to v súlade s osobitným
predpisom. 8g)
(10) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach
správca dane nepovolí, ak neuplynul najmenej jeden rok odo dňa,
ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane
alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach
určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú
daňové úrady a colné úrady povinné navzájom sa informovať
o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane
v splátkach.
(11) Ak daňový subjekt nesplní podmienky podľa odseku
6 určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia
dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane
v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenie
dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba ak
uplynulo najmenej päť rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom
rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane
alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach
určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento
účel sú daňové úrady a colné úrady povinné navzájom
sa informovať o plnení podmienok určených v rozhodnutí
o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom
platení dane v splátkach.
(12) Ak daňový subjekt nesplní podmienky podľa odseku
6 určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia
dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane
v splátkach, je daňový úrad alebo colný úrad povinný
začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní
odo dňa, keď mala byť daň alebo posledná splátka dane
zaplatená.
(13) Ak daňový úrad alebo colný úrad pri vymáhaní dlžnej sumy
zistí, že zabezpečenie dlžnej sumy nepostačuje na jej pokrytie,
písomne o tejto skutočnosti bezodkladne informuje ministerstvo
a daňové riaditeľstvo alebo ministerstvo a colné riaditeľstvo.
(14) Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej
osoby oznámi o inom daňovom subjekte údaje uvedené v § 23b ods. 7
písm. a) až c) a e) až g) a výšku povoleného odkladu platenia dane
alebo povoleného platenia dane v splátkach.
(15) Ustanovenia odsekov 1 až 14 sa vzťahujú aj na povolenie
odkladu platenia daňového nedoplatku alebo na povolenie platenia
daňového nedoplatku v splátkach.
§ 60
Deň platby
(1) Za deň platby sa považuje
a) pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, kedy bolo
uskutočnené odpísanie z účtu daňového subjektu,
b) pri platbách v hotovosti deň, kedy banka, pošta alebo iná
oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala.
(2) Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušné účty
správcov daní vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, keď
platba z účtu daňového subjektu bola uskutočnená alebo keď bola
v prospech účtu správcu dane prijatá v hotovosti. Ak je účet
správcu dane vedený v inej banke ako účet daňového subjektu,
z ktorého je platba prevádzaná, je banka, ktorá uskutočňuje
prevod, povinná previesť uhradzovanú sumu tej banke, v ktorej je
vedený účet správcu dane, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej
vete. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných
v prospech účtu správcu dane v hotovosti. Banka, v ktorej sú
vedené účty správcu dane, pripíše v ich prospech takto prevedené
platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto
peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Banky sú súčasne
povinné oznámiť správcovi dane deň, kedy došlo k odpísaniu platby
z účtu daňovníka. Ak banka alebo pošta nedodrží tieto lehoty, je
povinná uhradiť správcovi dane zo sumy neprevedenej včas sankciu
vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej
v deň, keď mala banka alebo pošta previesť
platbu na príslušné účty správcu dane. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte sankcie sa
namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije
ročná úroková sadzba 10%.
(3) Ak daňový subjekt dá príkaz na úhradu daňovej povinnosti
a banka príkaz nerealizuje v deň uvedený na príkaze z iných
dôvodov, ako je nedostatok finančných prostriedkov na účte
daňového subjektu, ručí daňovému subjektu banka.
(4) Úhrada daňových pohľadávok má prednosť pred inými
úhradami.
(5) Dodržanie postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3
môže kontrolovať správca dane, v ktorého prospech bola platba
uskutočnená, alebo správca dane ním dožiadaný.
§ 61
Evidencia daní
(1) Predmetom evidencie príjmov, ktorú vedie správca dane, je
zachytávanie daňových a platobných povinností, ich úhrad alebo
zániku a z toho vyplývajúcich daňových preplatkov a nedoplatkov.
Tieto údaje sú evidované na osobných účtoch jednotlivých daňových
subjektov oddelene za každý druh dane.
(2) Výška dane a jej platby sa evidujú na základe predpisových
alebo odpisových poukazov.
(3) Na debetnej strane osobných účtov sa evidujú predpisy
a odpisy daňovej povinnosti, vrátane ich prípadných opráv. Ak sa
odpisovým poukazom znižuje len platobná povinnosť, eviduje sa na
debetnej strane. Záznamy predpisových a odpisových poukazov sa
mesačne uzavierajú a porovnávajú so stavom zaevidovaným na
osobných účtoch.
(4) Platby a vratky dane sú evidované na kreditnej strane
osobných účtov. Podkladom pre evidenciu sú najmä doklady bánk
a pôšt. Vratky dane sa môžu uskutočniť len na základe vydaných
platobných poukazov, ktoré sú evidované v zázname vydaných
platobných poukazov. Pri uzatváraní záznamu vydaných platobných
poukazov sa postupuje obdobne ako pri uzatváraní záznamov
predpisových poukazov.
(5) Správnosť evidencie na kreditnej strane sa mesačne
odsúhlasuje podľa dokladov bánk zasielaných správcovi dane.
(6) Nevymožiteľný daňový nedoplatok sa eviduje
v pomocnej evidencii správcu dane v príslušnom členení.
Rovnako sa eviduje daňový nedoplatok daňového
dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému
bola povolená reštrukturalizácia. Daňový nedoplatok
sa vyradí z evidencie daní alebo z pomocnej evidencie
správcu dane nasledujúci deň po dni nadobudnutia
platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky
(§ 65b). Daňový nedoplatok sa považuje za nevymožiteľný,
ak
a) jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo aj od
iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, je bezvýsledné,
b) majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani
k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,
c) majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie
exekučných nákladov a hotových výdavkov
(§ 90) a správca dane rozhodnutím zastaví daňové
exekučné konanie,
d) je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno
predpokladať, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani
k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,
e) jeho výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 165,97 eura.
(7) Z údajov evidencie príjmov sa daňovým subjektom na ich žiadosť vydávajú potvrdenia
o stave ich osobných účtov a pre potreby správcu dane sa
zostavujú výkazy daňových nedoplatkov; na účely vydania potvrdenia sa za daňový nedoplatok
považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 65b, ktorý
v čase vydania potvrdenia nezanikol.
(8) Na poskytovanie informácií z evidencie príjmov sa vzťahuje
primerane § 23.
(9) Vzory predpisových, odpisových a platobných poukazov
a záznamov k nim určí daňové riaditeľstvo, ak je správcom dane
daňový úrad; ak je správcom dane colný úrad, určí ich colné
riaditeľstvo.
§ 63
Daňové preplatky a úrok
(1) Daňový preplatok (ďalej len "preplatok") je suma platby,
ktorá prevyšuje splatnú daň.
(2) Preplatok sa použije na úhradu splatného preddavku na daň
a na úhradu prípadného daňového nedoplatku. O prevedení
preplatku na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu
daňového nedoplatku sa daňový dlžník vyrozumie. Za deň
úhrady tohto daňového nedoplatku sa považuje deň, ktorý nasleduje
po dni vzniku preplatku.
(3) Preplatky daňového subjektu na jednotlivých druhoch daní,
cla a iných platieb 13c) možno použiť na kompenzáciu jeho daňových
nedoplatkov na inej dani, cle a iných platbách. O tom musí správca
dane písomne upovedomiť daňový subjekt.
(4) Ak nemožno preplatok použiť podľa odsekov 2 a 3, správca
dane na žiadosť daňového subjektu tento preplatok použije na úhradu inej dane
alebo ho vráti, ak je väčší ako 3,31 eura. Ak osobitný zákon
neustanovuje inak, správca
dane vráti preplatok do jedného mesiaca od doručenia žiadosti
o jeho vrátenie; preplatok na dani z príjmov za príslušné
zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po
uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitného
zákona, 6ec) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Ak
sa žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca
dane rozhodnutie nevydáva. Preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť
o jeho vrátenie bola podaná po zániku práva vyrubiť daň alebo
rozdiel dane (§ 45). Žiadosť o vrátenie preplatku alebo o jeho
preúčtovanie nepodlieha správnym poplatkom.
(5) Ak nepožiada daňový subjekt, ktorého daňová povinnosť už
úplne zanikla, o vrátenie daňového preplatku do troch rokov od
konca roku, v ktorom nadobudol právoplatnosť posledný platobný
výmer na daň, na ktorej je preplatok, nárok na vrátenie preplatku
zaniká.
(6) Ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej
v odseku 4, je povinný zaplatiť daňovému subjektu
úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný
deň lehoty, v ktorej mala byť suma preplatku podľa
tohto zákona vrátená, pričom úrok sa vypočíta zo sumy
preplatku a počtu dní jeho zadržania.
Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%,
pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%.
Rovnako správca
dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch
oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej
dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak
sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa
odsekov 8 a 10.
(7) Proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti o vrátenie
preplatku môže daňový subjekt podať odvolanie do pätnástich dní
odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(8) Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná
daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných
predpisov, 13d) sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov
dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového
subjektu.
Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej
bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových
nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho
istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa
pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na
iných daniach 13e) alebo na úhradu jeho preddavku na daň
nezaplateného v lehote splatnosti.
Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou podľa osobitného predpisu
13eaa) možno použiť na kompenzáciu
daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny.
O vykonaní kompenzácie je
správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň
lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.
Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej
vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň
lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov. 13d)
(9) Ustanovenie odseku 8 sa primerane použije aj na
daň z motorových vozidiel, pri ktorej bolo uplatnené
vrátenie podľa osobitného zákona. 13ea)
(10) Spotrebná daň, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie podľa
osobitného zákona, 1b) sa použije na kompenzáciu daňových
nedoplatkov na tej istej dani, na cle a iných platbách. Ak sa
spotrebná daň takto nepoužije alebo ak sa použije len čiastočne,
použije sa pred jej vrátením na kompenzáciu daňových nedoplatkov
na iných spotrebných daniach a dani z pridanej hodnoty 13d) alebo
na iných daniach. 13e) O vykonaní kompenzácie je správca dane
povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Spotrebnú daň, ktorá má
byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane
použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa
osobitného zákona. 1b)
§ 63a
Započítanie daňových pohľadávok
(1) Na účely započítania daňových pohľadávok sa za daňovú
pohľadávku považuje daňový nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo
colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový
dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii,
možno tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto
pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom
doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného
riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlžníkovi.
(2) Započítať možno len nepremlčané pohľadávky, ak výška
pohľadávky v jednotlivom prípade presiahne 331,94 eura.
(3) Úkonom daňového dlžníka smerujúcim k započítaniu daňových
pohľadávok je žiadosť o započítanie. Takúto žiadosť podáva daňový
dlžník na príslušnom daňovom úrade alebo colnom úrade a musí
obsahovať
a) obchodné meno alebo názov, sídlo, daňové identifikačné číslo
daňového dlžníka, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak
je odlišné od trvalého pobytu, a daňové identifikačné číslo,
ak ide o fyzickú osobu,
b) identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej
rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej
výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného
správcu tohto záväzku,
c) identifikáciu daňovej pohľadávky s uvedením daňového úradu
alebo colného úradu príslušného na správu tejto pohľadávky
a prípadne číslo rozhodnutia, ktorým bola daňová pohľadávka
vyrubená,
d) vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok
podľa písmen b) a c),
e) dátum a podpis daňového dlžníka.
(4) Daňový úrad alebo colný úrad úplnú žiadosť podľa odseku
3 postúpi spolu s potvrdením výšky a identifikácie daňovej
pohľadávky podľa odseku 3 písm. c) daňovému riaditeľstvu alebo
colnému riaditeľstvu. Ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu
alebo colnému úradu úplnú žiadosť, daňový úrad alebo colný úrad
vyzve daňového dlžníka na doplnenie žiadosti v lehote najmenej
ôsmich dní a poučí ho o následkoch nevyhovenia výzve. Do
predloženia úplnej žiadosti daňovým dlžníkom sa postup podľa
odseku 8 prvej vety neuplatní.
(5) Úkonom smerujúcim k započítaniu je aj žiadosť daňového
riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o poskytnutie údajov
daňovými úradmi alebo colnými úradmi o existencii a výške daňových
pohľadávok voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe
identifikovanej v žiadosti. Daňové úrady alebo colné úrady sú
povinné poskytnúť požadované údaje bez zbytočného odkladu.
(6) Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo overí
správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušného
správcu pohľadávky o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci
pohľadávke daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa
prvej vety je správca pohľadávky povinný zdržať sa úkonov
smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Daňové riaditeľstvo alebo
colné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušným
správcom pohľadávky vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí
daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému
daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej
rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných
rúk. Ak daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vzájomné
pohľadávky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi,
štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému
úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa
toto oznámenie doručuje do vlastných rúk.
(7) Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním v plnej výške,
daňový úrad alebo colný úrad môže vyrubiť sankčný úrok podľa
§ 35b len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane
do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie
daňovej pohľadávky daňovému úradu alebo colnému úradu. Ak daňová
pohľadávka zanikla započítaním čiastočne, na tú časť daňovej
pohľadávky, ktorá zanikla započítaním, sa pri vyrubení sankčného
úroku vzťahuje prvá veta; na nezapočítanú časť daňovej pohľadávky
sa vzťahuje § 35b.
(8) Odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia
potvrdenia o započítaní podľa odseku 6 daňovému úradu alebo
colnému úradu nemožno použiť postup podľa § 63. To platí, aj ak
nedôjde k započítaniu daňových pohľadávok a oznámenie o tejto
skutočnosti je doručené daňovému úradu alebo colnému úradu.
Kompenzáciu podľa § 63 daňový úrad alebo colný úrad môže vykonať
najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia oznámenia podľa
odseku 6 poslednej vety.
(9) Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú
ustanovenia všeobecných predpisov. 13da)
§ 64
Úľava alebo odpustenie daňového nedoplatku
(1) Na účely tohto ustanovenia sa daňovým nedoplatkom
rozumie daňový nedoplatok na dani okrem sankčného
úroku, úroku a pokuty.
(2) Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka,
ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu alebo odpustiť
daňový nedoplatok, s výnimkou daňového nedoplatku
na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak
by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového
dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu.
Splnenie podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.
(3) Ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi
povolí úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí
mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia sankčný
úrok podľa § 35b alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha
k povolenej úľave na daňovom nedoplatku.
(4) Povolenie úľavy alebo odpustenie daňového nedoplatku
môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť
zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.
(5) Povoliť úľavu alebo odpustiť daňový nedoplatok
možno len v súlade s osobitným predpisom. 8g)
§ 65
Odpísanie daňového nedoplatku
(1) Ak daňový dlžník zomrel a dedičstvo pripadlo štátu
alebo daňový nedoplatok alebo jeho časť nemohol
správca dane uspokojiť z dedičstva, správca dane
z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok ku dňu
vydania rozhodnutia o odpísaní.
(2) Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový
nedoplatok ku dňu zániku daňového subjektu. Ak zániku
daňového subjektu predchádza jeho zrušenie bez
likvidácie, správca dane daňový nedoplatok alebo jeho
časť neodpíše; to neplatí, ak sa likvidácia podľa osobitného
predpisu nevyžaduje. 13eb)
(3) Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový
nedoplatok alebo jeho časť aj v prípadoch podľa § 64
a 103; rovnako správca dane odpíše daňový nedoplatok,
ak dlžník vzniesol námietku premlčania, a to len
v rozsahu uplatňovanej námietky (§ 69 ods. 3).
(4) Odpísaním daňového nedoplatku podľa odsekov
1, 2 a 3 daňový nedoplatok zaniká.
(5) Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku
podľa odsekov 1 a 2 sa nedoručuje a je právoplatné
dňom jeho vydania. Rozhodnutie o odpísaní daňového
nedoplatku podľa odseku 3 sa doručuje daňovému dlžníkovi
a je právoplatné dňom jeho doručenia.
(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa rovnako vzťahujú
aj na odpísanie peňažného plnenia uloženého rozhodnutím
správcu dane, exekučných nákladov a hotových
výdavkov vyrubených rozhodnutím správcu dane podľa
tohto zákona.
§ 65a
Odpísanie daňovej pohľadávky v konkurznom
konaní a reštrukturalizačnom konaní
(1) Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňovú
pohľadávku (§ 95 ods. 1) voči dlžníkovi 13ec) alebo jej časť
na základe
a) uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie,
b) právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu
po splnení konečného rozvrhu výťažku,
c) právoplatného uznesenia súdu o zastavení konkurzného
konania pre nedostatok majetku,
d) právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu
z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje ani na
úhradu pohľadávok proti podstate,
e) právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka,
ktorým je fyzická osoba.
(2) Ak po skončení konkurzu zostane majetok právnickej
osobe alebo fyzickej osobe zodpovednej za zaplatenie
daňového nedoplatku, odpíše správca dane daňovú
pohľadávku alebo jej časť podľa odseku 1 písm. b) po
skončení likvidácie; to neplatí, ak sa likvidácia podľa
osobitného predpisu nevyžaduje. 13eb)
(3) Odpísaním daňovej pohľadávky daňový nedoplatok
zaniká.
(4) Rozhodnutie o odpísaní daňovej pohľadávky je
právoplatné dňom jeho vydania a nedoručuje sa.
§ 65b
Postúpenie daňovej pohľadávky
(1) Na účely postúpenia daňových pohľadávok sa za daňovú
pohľadávku považuje daňová pohľadávka znížená o daňové záväzky
(§ 95). Daňový úrad alebo colný úrad môže postúpiť tretej osobe daňovú pohľadávku
voči daňovému dlžníkovi, ktorý je v konkurze alebo v
likvidácii. Treťou osobou môže byť len právnická osoba so 100% majetkovou účasťou
štátu. Táto osoba daňovú pohľadávku ďalej nemôže postúpiť len
inej právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej
zákonom; na postupcu sa postup podľa odseku 3 vzťahuje
primerane.
(2) O postúpení daňovej pohľadávky podľa odseku 1 uzatvára
daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo s treťou osobou
písomnú zmluvu o postúpení daňovej pohľadávky. Súčasťou tejto
zmluvy je aj vysporiadanie práv zo zabezpečenia daňovej
pohľadávky. Pohľadávku možno postúpiť len za odplatu.
(3) Daňový úrad alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi
postúpenie daňovej pohľadávky daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý
vyhlásil konkurz. 13ed) Ak splnenie postúpenej daňovej pohľadávky
je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je
daňový úrad alebo colný úrad povinný postúpenie daňovej pohľadávky
písomne oznámiť aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(4) Právo nakladať s postúpenou daňovou pohľadávkou prechádza
na tretiu osobu dňom platnosti zmluvy o postúpení daňovej
pohľadávky. Daňový úrad alebo colný úrad odpíše daňovú pohľadávku
zo svojej evidencie ku dňu platnosti zmluvy o postúpení daňovej
pohľadávky.
(5) Daňový úrad alebo colný úrad je povinný odovzdať tretej
osobe všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré
sa týkajú postúpenej daňovej pohľadávky.
(6) Odplata za postúpenie daňovej pohľadávky podľa odseku 2 je
príjmom štátneho rozpočtu.
(7) Na postúpenie daňovej pohľadávky podľa tohto zákona sa
osobitný predpis 13ee) nepoužije.
(8) Daňový úrad alebo colný úrad postúpi aj nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa
§ 61 ods. 6, u ktorého uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v
ktorom vznikol; pri postúpení tohto daňového nedoplatku sa použije postup podľa odsekov
1 až 7.
§ 65c
Ak správca dane nezačal daňové exekučné konanie
a daňový subjekt je v omeškaní s platením dane viac
ako dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane a ak
táto dlžná suma v úhrne za všetky dane presiahne
33 193,92 eura, je správca dane, ktorým je daňový úrad
alebo colný úrad, povinný podať návrh na vyhlásenie
konkurzu na tento daňový subjekt za podmienok ustanovených
v osobitnom predpise. 8aa)
§ 66
Preddavky
(1) Preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný
daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška
dane za toto obdobie nie je ešte známa.
(2) Daňovník platí určený preddavok na daň
a) v prípadoch určených týmto zákonom alebo osobitným predpisom
v lehotách a výške v nich ustanovených,
b) na základe rozhodnutia správcu dane.
(3) Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu môže
určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je
uvedené v osobitnom predpise. 6ec) Daňový subjekt spolu so
žiadosťou predloží analýzu finančnej a ekonomickej situácie, ktorá
bude preukazovať aj dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov
na daň. Platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je
uvedené v osobitnom predpise, 6ec) môže určiť správca dane aj
z vlastného podnetu.
(4) Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň
započítavajú na úhradu dane.
§ 68
Vyberanie dane zrážkou
Daň alebo preddavok na daň, ktorú bol platiteľ dane povinný
zraziť alebo vybrať z daňového základu, odvedie správcovi dane
v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Ak
tieto daňové sumy neboli zrazené alebo vybraté v určenej výške
alebo odvedené v určenej lehote, predpíše správca dane platiteľovi
dane tieto sumy k priamemu plateniu.
§ 69
Premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok
(1) Právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po
šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol.
(2) Ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového
nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu
po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový
dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok
je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po
skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
Úkonom vykonaným na vybratie daňového nedoplatku
je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník
nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia,
ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového
subjektu proti výzve.
(3) Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané
po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku,
v ktorom nadobudla daňová exekučná výzva právoplatnosť.
(4) Odo dňa začatia plynutia lehoty podľa odseku 3,
lehoty podľa odsekov 1 a 2 neplynú.
(5) Na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok
správca dane prihliadne, iba ak daňový dlžník
vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej
námietky. Podanie námietky má odkladný účinok.
Správca dane posúdi vznesenú námietku, rozhodne
o nej rozhodnutím; rozhodnutie musí obsahovať
odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa daňový dlžník môže
odvolať.
§ 70
Zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň
(1) Ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň
za bežný kalendárny rok alebo predchádzajúce zdaňovacie obdobia
bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že
v tejto dobe bude vymáhanie alebo vyberanie dane spojené so
značnými ťažkosťami, môže správca dane s uvedením dôvodov, na
základe ktorých pokladá vyberanie a vymáhanie za ohrozené, vydať
zabezpečovací príkaz. V zabezpečovacom príkaze uloží daňovému
subjektu, aby najneskôr do troch dní v príkaze uvedenú sumu dane
zabezpečil v prospech správcu dane, a to spôsobom uvedeným
v príkaze, najmä zložením istoty na jeho účet alebo do určenej
depozitnej úschovy.
(2) Ak zloží daňový subjekt dostatočnú istotu, toto
zabezpečenie sa nevykoná a už vykonané zabezpečovacie úkony
správca dane zruší.
(3) Proti zabezpečovaciemu príkazu sa možno odvolať. Odvolanie
nemá odkladný účinok. Ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní do
tridsiatich dní po jeho podaní, zabezpečovací príkaz stráca
účinnosť. Pri plnení zabezpečovacieho príkazu sa primerane použijú
ustanovenia o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu
vedeného v banke.
(4) Výšku nevyrubenej ohrozenej dane určí správca dane podľa
vlastných pomôcok. Ak nehrozí nebezpečenstvo omeškania, môže
správca dane vyzvať daňový subjekt, aby v trojdennej lehote
oznámil údaje potrebné pre takéto určenie dane.
(5) Ak tuzemský dlžník plní svoje platobné záväzky voči
devízovému cudzincovi, ktorý podlieha zdaneniu v tuzemsku, zrazí
súčasne s výplatou dlžnej sumy z tejto sumy preddavok na daň
v určenej výške a príslušnému správcovi dane oznámi identifikačné
údaje o tejto zrážke.
(6) V jednotlivých prípadoch môže správca dane a pri skupine
dlžníkov alebo druhov platieb daňové riaditeľstvo určiť výšku
zrážky odchylne od všeobecnej úpravy.
(7) Ak nepodá daňový dlžník - devízový cudzinec - daňové
priznanie ani na výzvu a ak nie je možné zabezpečiť daň bez jeho
súčinnosti podľa pomôcok správcu dane, považuje sa daň za
vyrovnanú vykonanou zrážkou podľa odseku 5.
Záložné právo
§ 71
Nadpis zrušený od 20.7.1995
(1) Správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového
nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu
záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka
alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo
nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným
pomôckam vrátane osobného automobilu ťažko
zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke
je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník
o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení
daňového nedoplatku zriadením záložného práva
k predmetu záložného práva daňového dlžníka sa doručí
daňovému dlžníkovi. Ak ide o záložné právo k pohľadávke
daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení
daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí
daňovému dlžníkovi
a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa štvrtej
vety sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia daňový
dlžník môže odvolať; rovnako proti rozhodnutiu podľa
piatej vety sa môže odvolať daňový dlžník a poddlžník.
Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu
alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného
práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie
nemá odkladný účinok. Na vznik záložného práva sa
vyžaduje zápis alebo registrácia rozhodnutia o zabezpečení
daňového nedoplatku zriadením záložného práva
k zálohu daňového dlžníka alebo poddlžníka s vyznačením
jeho vykonateľnosti podľa osobitného
predpisu. 13h)
(2) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem
náležitostí podľa § 30 ods. 2 aj rodné
číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, 13ha) označenie daňového
nedoplatku,
predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi alebo
poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez
predchádzajúceho súhlasu správcu dane.
(3) Ak ide o nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor, zašle
správca dane rozhodnutie o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru s vyznačením jeho
vykonateľnosti do katastra nehnuteľností. 13a) Správca dane oznámi
katastru nehnuteľností, kedy nadobudlo rozhodnutie o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti právoplatnosť. Pri zriadení
záložného práva k cenným papierom správca dane prikáže právnickej
osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu, 19c)
aby registrovala pozastavenie práva nakladať s cenným papierom.
(4) Záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na
zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti,
ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude
uhradená.
(5) Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať
daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový
dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť.
(6) Správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva
podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na
zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník
v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní
predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume
daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení
záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. Správca dane má
právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.
(7) Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po
vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník
vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí,
ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom
podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo
v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto
skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť
správcovi dane.
(8) Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady
daňového dlžníka. Ak daňový dlžník neuhradí náklady na
zabezpečenie daňového nedoplatku, správca dane je oprávnený ich
vymáhať v daňovom exekučnom konaní.
(9) Ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 10 sa rovnako vzťahujú
aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky a istej daňovej pohľadávky,
ktorá vznikne v budúcnosti.
(10) Ustanovenia osobitného predpisu o záložnom práve 13b) sa
použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 71a
(1) Ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných
práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky
alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa
poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa
osobitného predpisu. 13h) Ak sú pohľadávky
zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom
konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní,
na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis. 8aa)
(2) Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane
z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj
čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník
alebo poddlžník alebo iná osoba (§ 58 ods. 6) daňový nedoplatok
zaplatila celkom alebo sčasti, alebo ak zanikol predmet záložného
práva alebo zanikla daňová pohľadávka. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu
a v prípade
daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí
proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie.
Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného
predpisu. 13h)
SIEDMA ČASŤ
DAŇOVÉ EXEKUČNÉ KONANIE
Označenie prvej hlavy vrátane nadpisu zrušené od 1.9.1999
§ 73
Základné ustanovenia
(1) Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len
správca dane. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie
daňových nedoplatkov aj podľa osobitných predpisov. 14) Rovnako sa
vymáhajú aj peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady
a hotové výdavky.
(2) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je
oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky právne úkony
v mene štátu.
(3) Správca dane je v odôvodnených prípadoch
oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového
dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo
k majetku, výšku úhrad v prospech správcu
dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona
rozumejú veci, 13f) práva alebo iné majetkové hodnoty,
najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, hotové
peniaze, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné
veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere,
mzda a iné príjmy.
(4) Správca dane je povinný
a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového
exekučného konania,
b) vykonať daňovú exekúciu len v súlade s týmto zákonom
a spôsobmi, aké tento zákon ustanovuje.
(5) Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva
daňová exekúcia a súčasne prebieha alebo sa začne iná
exekúcia, 14) ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú
sa súbežne; v takom prípade môže správca dane uplatniť úhradu
daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného
predpisu. 14a) Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo
jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné
konanie, 14b) vykoná sa prednostne daňová exekúcia.
(6) Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo
prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na nadobúdateľa uvedeného
v § 84m ods. 7 a § 84n ods. 2 zanikajú závady viaznuce na veci.
(7) Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako
daňový dlžník, možno vykonať daňovú exekúciu, ak sa dokladmi
preukáže, že
a) na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu,
b) na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu, 14c)
c) od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového
dlžníka.
V týchto prípadoch ustanovenie § 43 zostáva nedotknuté.
(8) Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak ide
o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel
daňového dlžníka; to neplatí, ak do dňa právoplatnosti
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania
(§ 75) bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
vyporiadané dohodou alebo súdnym rozhodnutím, alebo
ak manžel daňového dlžníka do dňa právoplatnosti
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania
(§ 75) preukáže, že tento majetok alebo jeho časť nepatria
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(9) Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý
je vo vlastníctve tretej osoby. Právo na majetok, proti
ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový
dlžník alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Ak
daňový dlžník alebo tretia osoba uplatnia návrh na vylúčenie
majetku z daňovej exekúcie na súde, správca
dane takýto majetok vylúči z daňovej exekúcie až do
rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku
z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi
a tretej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia.
(10) Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom,
správca dane môže vykonať exekúciu na tento predmet len so
súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej exekúcie
vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných
veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie
daňového exekučného konania aj ostatným záložným veriteľom, ktorí
sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred
správcom dane. Pri oznamovaní správca dane postupuje podľa § 75
ods. 4.
(11) Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom
konaní vylúčené.
§ 74
Exekučný titul
(1) Exekučným titulom je
a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené
peňažné plnenie,
b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.
(2) Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví
z údajov evidencie daní, obsahuje
a) označenie daňového dlžníka,
b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, prípadne
opravných daňových priznaní alebo dodatočných daňových
priznaní, alebo oznámení, alebo hlásení,
c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez
podania daňového priznania alebo hlásenia podľa osobitných
zákonov,
d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí
v členení podľa jednotlivých druhov daní,
e) pôvodnú splatnosť daní,
f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.
Deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho
vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu
daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
Označenie druhej hlavy vrátane nadpisu zrušené od 1.9.1999
§ 75
Začatie daňového exekučného konania
(1) Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade
exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného
konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného
konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno
proti nemu podať opravné prostriedky.
(2) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje
a) názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového
dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka,
identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné
číslo daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené,
alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť
registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona
alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných
predpisov, 13ha)
d) označenie konkrétneho exekučného titulu,
e) výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
f) označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania
s majetkom daňového dlžníka,
g) výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka osobám
užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento
majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho
príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka
s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhoduje; tento zákaz
sa dňom doručenia oznámenia podľa § 76 ods. 6
vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú
alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového
dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového
exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí
daňového exekučného konania,
h) označenie majetku, na ktorý sa vzťahuje výrok podľa písmena
g),
i) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane,
ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena,
priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide
o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním
povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska
starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie
doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis
a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom. 6aa)
(3) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa
nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.
(4) Rozhodnutie o začatí daňového
exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má daňový dlžník
nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených
v § 82h ods. 1. V týchto prípadoch rozhodnutie o začatí daňového
exekučného konania neobsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. f)
a g).
(5) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa
doručuje osobe podľa odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom
doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa
zakazuje osobe podľa odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať
s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka
alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok daňového dlžníka do
výšky daňového nedoplatku uvedeného v rozhodnutí. Týmto nie je
dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa
§ 71.
Označenie tretej hlavy vrátane nadpisu zrušené od 1.9.1999
Označenie prvého oddielu vrátane nadpisu zrušené od 1.9.1999
§ 76
Daňová exekučná výzva
(1) Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po
doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobe
podľa § 75 ods. 2 písm. f).
(2) Daňová exekučná výzva obsahuje
a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,
b) číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového
dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka,
identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné
číslo daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené,
alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť
registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona
alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných
predpisov, 13ha)
d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania,
e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov
alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo
uložené peňažné plnenie,
f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej
správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem
dní odo dňa doručenia exekučnej výzvy,
g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote
určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu
vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového
dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo zákonné záložné
právo správcu dane (§ 71), na mzdu alebo plat, alebo niektorý
z príjmov uvedených v § 82h ods. 1,
h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon
daňovej exekúcie,
i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane
uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho
majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2, a upozornenie, že
daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis
hnuteľného majetku,
j) poučenie o možnosti podať opravný prostriedok [§ 30 ods. 2
písm. e)],
k) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane,
ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena,
priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide
o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním
povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska
starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie
doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis
a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom. 6aa)
(3) Daňová exekučná výzva sa doručuje daňovému dlžníkovi do
vlastných rúk, pričom náhradné doručenie daňovej exekučnej výzvy
je vylúčené. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj
doručenie
a) zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového
dlžníka,
b) opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou
poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať,
alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov,
c) verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú
výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu v cudzine alebo
sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy; na
doručovanie verejnou vyhláškou sa vzťahujú ustanovenia § 19,
d) podľa § 17 ods. 10 a 11.
(4) Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú
výzvu, je táto doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté;
o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto ju doručuje.
(5) Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže
daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového
nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,
b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené
dôvody sa neprihliada. Odvolanie má odkladný účinok. Na
rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48.
(6) Ak majetok daňového
dlžníka označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje
na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku
a v priebehu daňového exekučného konania sa správca
dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi
osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva,
spravuje, eviduje alebo s ním nakladá, že dňom doručenia
tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje
zákaz nakladania; spolu s oznámením správca dane
zašle aj rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového
exekučného konania. Tento postup
správca dane uplatní len vtedy, ak iný záložný veriteľ nezaťažil
majetok záložným právom. Ak na majetok daňového dlžníka podľa
prvej vety správca dane zriadi záložné právo, a tento majetok nie
je zaťažený záložným právom iného záložného veriteľa, oznámi
osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje,
eviduje alebo je oprávnená s ním nakladať, že dňom doručenia tohto
oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania. Ak na
majetok daňového dlžníka je zriadené záložné právo iným záložným
veriteľom, správca dane postupuje podľa § 73 ods. 10. Ak správca
dane uplatní daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka,
zašle daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu; na takúto daňovú
exekučnú výzvu sa rovnako vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5.
§ 77
Daňový exekučný príkaz
(1) Daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom
uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve
alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa
správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa
odvolanie zamietlo.
(2) Daňový exekučný príkaz obsahuje
a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz
vydal,
b) číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového
dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka,
identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné
číslo daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené,
alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť
registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona
alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných
predpisov, 13ha)
d) výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
e) spôsob vykonania daňovej exekúcie a číslo účtu správcu dane,
f) ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa
jednotlivých spôsobov výkonu daňovej exekúcie,
g) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane,
ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena,
priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide
o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním
povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska
starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie
doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis
a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom. 6aa)
(3) Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk
účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám (§ 6) a iným
osobám podľa tohto zákona podľa jednotlivých spôsobov daňovej
exekúcie. Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj
záložným veriteľom, ktorí majú na majetok daňového dlžníka
zriadené záložné právo, v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv pred správcom dane. Tieto osoby sú povinné oznámiť
do 15 dní od doručenia daňového exekučného príkazu výšku
pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené záložné právo,
a dátum jeho vzniku. Takéto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť
správcovi dane najneskôr pri súpise vecí. Ak nie je daňový dlžník
pri súpise vecí prítomný, oznámi tieto osoby do ôsmich dní odo dňa
doručenia daňovej exekučnej výzvy. Zároveň je povinný oznámiť
správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil
pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené
záložné právo. Ak daňový dlžník tieto povinnosti nesplní,
zodpovedá za spôsobenú škodu.
(4) Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania
a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.
§ 77a
Oprava daňového exekučného príkazu
Správca dane môže opraviť daňový exekučný príkaz, ak prišlo
pri jeho vydaní k chybe v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti.
V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.
§ 78
Daňová exekúcia
Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie
daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie
peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných
nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa § 82.
§ 79
Odloženie daňovej exekúcie
(1) Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi
bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo
jeho zaplatenie v splátkach alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis. 14cb)
(2) Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného
podnetu, ak preveruje skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie
daňovej exekúcie.
(3) Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového
dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, odložiť i vtedy, ak sa daňový
dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by
neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov
jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí
daňový dlžník preukázať.
(4) Ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré
vykonal, zostávajú zachované, ak v rozhodnutí o odložení daňovej
exekúcie nie je určené inak.
(5) Rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie sa doručuje
daňovému dlžníkovi do vlastných rúk.
(6) Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nemožno
podať opravný prostriedok.
§ 80
Zastavenie daňového exekučného konania
(1) Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím,
ak
a) exekučný titul bol zrušený,
b) exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke
právo iná osoba,
d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,
e) právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol
námietku premlčania
tohto práva,
f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný,
g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom
konaní pokračovať.
(2) Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov
jeho zastavenia len sčasti alebo ak sa daňová exekúcia vykonala
v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku,
správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo 2 možno podať
odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie
nemá odkladný účinok.
§ 81
Doručovanie rozhodnutia
Rozhodnutie vydané podľa § 79 a 80 sa doručuje osobám podľa
§ 77 ods. 3 do vlastných rúk.
§ 82
Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie
(1) Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza
k predaju,
e) predajom cenných papierov,
f) predajom nehnuteľnosti,
g) predajom podniku alebo jeho časti,
h) postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom
spoločníka v obchodnej spoločnosti.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže
vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí, a môže
vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka i niekoľkými
spôsobmi súčasne.
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
§ 82a
(1) Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy
uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, voči ktorej má daňový dlžník
nárok na mzdu alebo plat, alebo iný príjem uvedený v § 82h ods. 1.
(2) Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj
nárok na iný príjem podľa § 82h ods. 1, postupuje sa tak, ako keby
išlo o niekoľko miezd.
(3) Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový
dlžník získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy uvedené v § 82h
ods. 1, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom
z daňovej exekúcie vylúčené.
(4) Daňovej exekúcii nepodlieha
a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu
pomoc alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu
za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť,
b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za
starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa
osobitného predpisu, 14d) ak daňový dlžník platí
úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
c) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke
a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované
podľa osobitného predpisu, 14da)
d) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie
poskytovaný podľa osobitného predpisu, 14db)
e) štátna sociálna dávka, 14dc)
f) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,
14dd)
g) opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately finančného charakteru. 14de)
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy
§ 82b
(1) Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči
daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie; v oznámení
uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie.
(2) Správca dane na základe § 77 ods. 1 vydá daňový exekučný
príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy.
(3) Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa § 77
ods. 2 obsahuje
a) označenie platiteľa mzdy,
b) ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do
úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje
sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu poisťovňu.
(4) Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný
príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy
a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia
daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy
na úhradu daňového nedoplatku podľa osobitného predpisu. 14e)
Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma;
spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis. 14f) Platiteľ
mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane
uvedený v daňovom exekučnom príkaze.
(5) Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo
väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia osobitného
predpisu, 14e) len v prípade, ak s tým súhlasí daňový dlžník.
(6) Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom
exekučnom príkaze, môže mu správca dane uložiť pokutu podľa § 35.
Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne
a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo
ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného
príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy,
môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy
sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového
nedoplatku. Správca dane rovnako postupuje aj voči Sociálnej poisťovni,
ak táto nesplní povinnosti podľa prvej vety
a druhej vety.
§ 82c
(1) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote
do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že
nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový
dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej
mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.
(2) Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka,
ktorému vznikol nárok na nemocenské, trvá viac
ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne
túto skutočnosť oznámiť správcovi dane a zároveň ho
informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude
daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské. V takom
prípade správca dane oznámi Sociálnej poisťovni, že
dňom doručenia tohto oznámenia je povinná postupovať
podľa § 82b ods. 4 až do skončenia práceneschopnosti
daňového dlžníka. Spolu s oznámením správca
dane zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného
daňového exekučného príkazu. Skončenie
práceneschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne
oznámiť správcovi dane. Po skončení práceneschopnosti
vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.
(3) Platiteľ mzdy je povinný bezodkladne oznámiť
správcovi dane skutočnosť, že daňový dlžník nastúpil
na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku
alebo ukončil čerpanie tejto dovolenky a uviesť ktorá
pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské
alebo nemocenské.
(4) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote
do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka, že
už nie je jeho platiteľom mzdy.
(5) Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po
vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku.
§ 82d
(1) Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže
primerané zrážky zo mzdy vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti
mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná vždy po uplynutí
príslušného kalendárneho mesiaca.
(2) Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po
tom, keď bola časť mesačnej mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená,
neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako
keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na
mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
(3) Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden
kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého
preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného
preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového
dlžníka za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé
mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou
zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa
mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami,
ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili.
(4) Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba
vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.
Zmena platiteľa mzdy
§ 82e
(1) Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi
mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na
mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa mzdy.
(2) Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému
platiteľovi mzdy dňom, keď sa od daňového dlžníka alebo od
doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový exekučný
príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy
skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový
exekučný príkaz.
(3) Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje,
ak daňový dlžník po doručení daňového exekučného
príkazu získa nárok na náhradu príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti, a ak mu ho vyplatí
platiteľ mzdy. Rovnako za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje,
ak daňovému dlžníkovi dočasná pracovná
neschopnosť trvá viac ako desať dní a nemocenské mu
vypláca pobočka Sociálnej poisťovne.
§ 82f
(1) Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný
pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné
vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie
formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý
platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer.
(2) Nový platiteľ mzdy po obdržaní písomného vyhlásenia
predloženého podľa odseku 1 oznámi túto skutočnosť bezodkladne
správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.
(3) Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi
mzdy pôvodný daňový exekučný príkaz (§ 82e ods. 1), na ktorého
základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka,
a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie
zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho s doterajším priebehom daňovej
exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie zostatok
vymáhaného daňového nedoplatku.
(4) Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho
platiteľa mzdy, je povinný oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní
správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz; v tejto lehote
je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný
pomer u iného platiteľa mzdy.
(5) Za nesplnenie povinnosti podľa odseku 4 môže správca dane
uložiť daňovému dlžníkovi pokutu podľa § 35.
§ 82g
Niekoľko platiteľov mzdy
(1) Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov
mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na
všetky jeho mzdy.
(2) Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami
zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť
základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka
nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je
povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom
určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný
zrážať.
§ 82h
Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov
(1) Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú
aj na daňovú exekúciu, zrážkami z odmeny za prácu členov družstiev
a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu,
najmä z odmeny vyplývajúcej z dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru, z dôchodkov poskytovaných zo sociálneho poistenia, zo starobného
dôchodkového sporenia a výsluhového zabezpečenia, zo štipendií podľa
osobitného predpisu, 14ca) z náhrady uchádzajúceho zárobku,
z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií a z podpory
v nezamestnanosti.
(2) Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok
k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
(3) Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového
dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za starostlivosť
v zariadení sociálnych služieb, nepodlieha daňovej exekúcii suma
potrebná na úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb
alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma
povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť
v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 14d)
(4) Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov nepodlieha
dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke
a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované
podľa osobitného predpisu, 14da) dávka sociálnej pomoci
alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný
príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného
predpisu, 14db) štátna sociálna dávka, 14dc) príspevok
na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa 14dd) a opatrenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
finančného charakteru. 14de)
(5) Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie
dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá
z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace,
a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi
vykonávajú zrážky.
(6) Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom
príkaze môže správca dane uložiť pokutu podľa
§ 35. Ak zrážky nie sú vykonané, správca dane môže
podľa tohto zákona vymáhať sumy, ktoré mali byť zrazené
a poukázané, najviac do výšky vymáhaného daňového
nedoplatku.
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky
§ 83
Nadpis zrušený od 1.9.1999
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať
a) prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke,
b) prikázaním iných peňažných pohľadávok,
c) postihnutím iných majetkových práv.
§ 83a
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke
(1) Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového
dlžníka vedeného v banke môžu byť postihnuté peňažné prostriedky
na všetkých účtoch daňového dlžníka. Rovnako je správca dane oprávnený postihnúť
peňažné
prostriedky z účtu vedeného v banke, ktorého majiteľom
je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov; to neplatí, ak
manžel daňového dlžníka preukáže, že tieto peňažné
prostriedky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.
(2) Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného v banke
možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte. 14g)
(3) Daňová exekúcia sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu
daňového dlžníka vedeného v banke a jej poukázaním na účet správcu
dane určený v daňovom exekučnom príkaze.
(4) Správca dane doručí do vlastných rúk banke rozhodnutie
o začatí daňového exekučného konania.
(5) Správca dane prikáže banke, aby po doručení rozhodnutia
podľa odseku 4 zablokovala na účte daňového dlžníka peňažné
prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak
peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne.
Na základe príkazu daňového dlžníka a so súhlasom správcu dane,
banka zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na účet
správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového
nedoplatku alebo jeho časti.
(6) Ak správca dane zistí, že majetok označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje
na úhradu vymáhaného
daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného
konania sa správca dane dozvie o ďalšom alebo
novom účte daňového dlžníka, postupuje pri
oznamovaní banke podľa § 76 ods. 6.
(7) Po doručení daňového exekučného príkazu je banka povinná
odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich
na účet správcu dane; v prípade termínovaného vkladového účtu dňom
jeho splatnosti. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie
vymáhaného daňového nedoplatku, banka je povinná poukazovať
peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka, a to aj postupne, až
do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(8) Ak banka po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 použije
alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo osobám, ktoré majú
dispozičné právo k účtu, použitie peňažných prostriedkov na účte
do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie,
stáva sa dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať
od banky peňažné prostriedky, ktoré z tohto dôvodu neboli
poukázané na jeho účet spôsobom uvedeným v tomto zákone.
§ 83b
Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii
(1) Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu
vedeného v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na
účte, ktoré sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov,
a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných
úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného
predpisu 14h) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď
bolo banke doručené rozhodnutie o začatí daňového
exekučného konania. Rovnako daňovej exekúcii prikázaním
pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodlieha
dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová
dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného
predpisu, 14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný
príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok
za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,
14db) štátna sociálna dávka, 14dc) príspevok na podporu
náhradnej starostlivosti o dieťa 14dd) a opatrenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately finančného
charakteru, 14de) ktoré boli pripísané v prospech účtu daňového
dlžníka vedeného v banke. Daňový dlžník je povinný
predložiť banke písomné vyhlásenie o tom, že na
jeho účte vedenom v banke sú aj peňažné prostriedky
podľa prvej vety a druhej vety; súčasne uvedie výšku
týchto peňažných prostriedkov. Počas výkonu daňovej
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného
v banke daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu
vedenom v banke jednorazovo nepodliehajú aj peňažné
prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 165,97 eura; ak
má fyzická osoba viac účtov, a to aj vo viacerých bankách,
daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu
vedenom v banke nepodliehajú peňažné prostriedky do
úhrnnej výšky 165,97 eura na všetkých jej účtoch. Ak má
fyzická osoba účty vo viacerých bankách, správca dane
je povinný určiť, v ktorej banke a z ktorého účtu sa nezrazí
suma 165,97 eura.
(2) Daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na
účtoch vedených v banke, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi
zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. 15) Rovnako
daňovej exekúcii nepodliehajú prostriedky tvoriace
účelovú finančnú rezervu podľa osobitného zákona. 15a)
§ 83c
Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok
(1) Iná peňažná pohľadávka na účely tohto zákona je peňažný
záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový dlžník je
povinný na výzvu správcu dane predložiť správcovi dane písomný
zoznam uznaných 16) pohľadávok.
(2) V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže
správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi. Na
účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.
(3) Správca dane zakáže v daňovej exekučnej výzve daňovému
dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka.
(4) Správca dane vydá daňový exekučný príkaz len do výšky
záväzku tretej osoby, najviac do výšky vymáhaného daňového
nedoplatku.
(5) Po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník
povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný, na účet správcu dane
uvedený v daňovom exekučnom príkaze.
(6) Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz aj
na pohľadávku splatnú v budúcnosti, a to aj v prípade, ak budú
daňovému dlžníkovi vznikať postupne čiastkové pohľadávky z toho
istého právneho dôvodu.
(7) Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk
daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.
(8) Na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je
prípustné uzatvoriť dohodu o započítaní pohľadávok, uzavretí
zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy sú neplatné.
(9) Ak je daňový exekučný príkaz vydaný na autorskú odmenu
a autor je daňovým dlžníkom, môže správca dane žiadať plnenie do
výšky troch pätín. Ak autorskú odmenu vypláca právnická osoba
vykonávajúca kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona, 16a)
na účely tohto zákona sa považuje za poddlžníka. Daňový exekučný
príkaz sa vzťahuje aj na sumy, ktoré už boli v prospech autora
zložené u právnickej osoby vykonávajúcej kolektívnu správu práv
podľa osobitného zákona, 16a) ako aj na sumy, ktoré budú u nej
zložené v bežnom kalendárnom roku.
(10) Ustanovenie odseku 9 sa použije primerane, aj ak ide
o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky
fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.
(11) Daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky
nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky
k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované
podľa osobitného predpisu, 14da) dávka sociálnej
pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa
osobitného predpisu, 14db) štátna sociálna dávka, 14dc) príspevok
na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa 14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately
finančného charakteru. 14de)
(12) Ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich
z odsekov 2, 5 a 9, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane
je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku do výšky daňového
nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone.
§ 83d
Daňová exekúcia postihnutím iných majetkových práv
Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu aj
postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie
je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len daňovému
dlžníkovi osobne. Na daňovú exekúciu sa primerane použije postup
podľa tohto zákona.
Daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí
§ 84
Nadpis zrušený od 1.9.1999
Predmetom daňovej exekúcie sú hnuteľné veci vrátane ich
súčasti a ich príslušenstva (ďalej len "hnuteľné veci") vo
vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, ručiteľa,
poddlžníka alebo inej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon.
§ 84a
(1) V daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému
dlžníkovi nakladať s vecami, ktoré sú v nej uvedené alebo ktoré
budú spísané.
(2) Daňová exekučná výzva sa doručí daňovému dlžníkovi do
vlastných rúk najneskôr pri súpise hnuteľných vecí (§ 84b). Ak nie
je daňový dlžník pri uskutočňovaní súpisu vecí prítomný, doručí sa
mu daňová exekučná výzva do vlastných rúk spolu so súpisom
hnuteľných vecí.
(3) Správca dane upozorní daňového dlžníka v daňovej exekučnej
výzve, že tretia osoba môže v lehote na podanie odvolania
predložiť doklady o vlastníctve k hnuteľnej veci. Ak sa preukáže
vlastníctvo tretej osoby k hnuteľnej veci, správca dane rozhodne
o vylúčení takejto veci z daňovej exekúcie. Rovnako správca dane
upozorní daňového dlžníka, že v prípade neupovedomenia tretej
osoby zodpovedá za spôsobenú škodu.
(4) Ak je predmetom daňovej exekúcie motorové vozidlo, správca
dane v daňovej exekučnej výzve uloží daňovému dlžníkovi, aby
v určenej lehote a na určené miesto pristavil motorové vozidlo
a predložil doklady o technickej spôsobilosti motorového vozidla
a preukázal svoje vlastníctvo k nemu. Ak daňový dlžník nesplní
túto povinnosť, môže správca dane na účet daňového dlžníka
zabezpečiť prostredníctvom splnomocnenej osoby vyhľadanie,
zabezpečenie, odvoz, úschovu, ocenenie a zistenie stavu technickej
spôsobilosti motorového vozidla. Na účely tohto zákona sa
motorovým vozidlom rozumie osobné motorové vozidlo, motocykel,
nákladné motorové vozidlo, ťahač, náves, príves, autobus,
špeciálne zariadenie, napríklad žeriav, rýpadlo a iné stavebné
alebo poľnohospodárske stroje.
(5) Na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí
vydá správca dane daňový exekučný príkaz. V daňovom exekučnom
príkaze správca dane nariadi predaj vecí v ňom uvedených.
(6) Správca dane na základe právoplatného daňového exekučného
príkazu ponúkne na predaj za peniaze v hotovosti, najmenej však za
cenu zistenú znalcom, 16b) právnickým osobám štátu, 16c) ktorých
poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, tieto veci:
a) mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,
b) rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,
c) osobné pamiatky a korešpondenciu významných spisovateľov
a kultúrnych činiteľov, ako aj iné spomienkové predmety
múzejnej alebo galerijnej hodnoty 16d) po týchto osobách,
d) predmety väčšej kultúrnej, historickej hodnoty a ich súbory.
(7) Ak právnická osoba podľa odseku 6 v lehote do 30 dní od
doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú
znalcom 16b) na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane
je oprávnený tieto veci predať spôsobom podľa tohto zákona.
§ 84b
Súpis hnuteľných vecí
(1) Súpis hnuteľných vecí vykoná správca dane pri doručení
daňovej exekučnej výzvy. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých
sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko
preniesť, uschovať a predať. Súpis hnuteľných vecí môže správca
dane vykonať aj opakovane.
(2) Veci, ktoré rýchlo podliehajú skaze alebo ich prevoz,
úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké
náklady, sa spíšu len vtedy, keď nie je dostatok iných vecí alebo
ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj.
(3) Súpis hnuteľných vecí musí obsahovať
a) názov a sídlo správcu dane,
b) meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné
meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie,
daňové identifikačné číslo daňového dlžníka a číslo daňovej
exekučnej výzvy,
c) miesto a dátum vykonania súpisu hnuteľných vecí,
d) jednotlivo spísané veci a ich opis, ktorým sa určí najmä
počet, hmotnosť, výrobné číslo, značka, farba; ak predmety
zostávajú i po vykonaní súpisu hnuteľných vecí u daňového
dlžníka, môže sa vyhotoviť ich fotodokumentácia,
e) hodnotu spísaných hnuteľných vecí,
f) osobné, majetkové a rodinné pomery daňového dlžníka v rozsahu
potrebnom na posúdenie postihnuteľnosti jeho majetku,
g) podpisy osôb prítomných pri súpise.
(4) Správca dane na účely spísania hnuteľných vecí daňového
dlžníka urobí prehliadku sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a
iných objektov za
účasti nestrannej osoby, a to i bez prítomnosti daňového dlžníka.
Na tento účel je daňový dlžník povinný umožniť správcovi dane
a nestrannej osobe prístup do sídla a miesta podnikania, obydlia,
iných priestorov a iných objektov. Na tieto úkony má správca dane
oprávnenie z úradnej moci prizvať Policajný zbor. 16e)
(5) Správca dane vykoná osobnú prehliadku daňového dlžníka
a ďalšej prítomnej osoby, ak je podozrenie, že daňový dlžník si
uschoval hnuteľné veci u nej. Pri osobnej prehliadke správca dane
postupuje šetrne a vykoná ju vždy osoba rovnakého pohlavia alebo
lekár.
(6) Správca dane po vydaní daňového exekučného príkazu
zabezpečí zistenie ceny hnuteľných vecí znalcom. 16b)
V jednoduchých prípadoch pri súpise hnuteľných vecí ocenenie
obvyklou cenou vykoná správca dane.
§ 84c
Uschovanie spísaných hnuteľných vecí
Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo
zničeniu hnuteľných vecí uvedených v súpise, zabezpečí správca
dane ich úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu
o úschove týchto vecí.
§ 84d
Hnuteľné veci nepodliehajúce výkonu daňovej exekúcie
Daňovou exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je
podľa osobitných predpisov zakázaný 17) alebo ktoré podľa
osobitných predpisov daňovej exekúcii nepodliehajú. 15)
§ 84e
Veci vylúčené z daňovej exekúcie
(1) Daňová exekúcia sa nevykonáva na veci, ktoré sú vo
vlastníctve daňového dlžníka a ktoré daňový dlžník nevyhnutne
potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej
rodiny, ani na veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi
zásadami.
(2) Z daňovej exekúcie podľa odseku 1 sú vylúčené
a) bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,
b) nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ daňového dlžníka
a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho
rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo,
práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad,
rádioprijímač a detské športové potreby a hračky,
c) vodiaci pes, domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na
podnikanie,
d) zdravotnícke potreby, zdravotnícke pomôcky a iné veci, ktoré
daňový dlžník alebo člen domácnosti potrebuje vzhľadom na
svoju chorobu alebo telesnú chybu,
e) veci, na ktoré sa poskytla dávka sociálnej pomoci, peňažné
príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia, účelové peňažné dávky sociálnej
starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, štátna sociálna
dávka, 14dc) dávka v hmotnej núdzi, príspevky
k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované
podľa osobitného predpisu, 14da)
f) hnuteľné veci obstarané z prostriedkov poskytnutých
zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej
únie, 15)
g) snubný prsteň a obrúčka,
h) hotové peniaze do sumy 165,97 eura,
i) študijná literatúra.
(3) Z daňovej exekúcie sú vylúčené aj veci podnikateľa
hospodáriaceho na pôde, 17a) ak by výkonom daňovej exekúcie bolo
ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo
zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa
osobitných predpisov, 17b) ako aj chovné zvieratá, a to dojnice, vysokoteľné
jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné
kance, bahnice a plemenné barany.
§ 84f
Predaj hnuteľných vecí na dražbe
Správca dane predá spísané hnuteľné veci na dražbe; pri výkone
dražby postupuje podľa tohto zákona.
§ 84g
Určenie ceny hnuteľných vecí
(1) Správca dane určí cenu hnuteľných vecí podľa § 84b
ods. 6; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.
(2) Cena výtvarných diel a pamiatok, rukopisov, mimoriadne
významných literárnych diel, predmetov múzejnej hodnoty
a galerijnej hodnoty, kultúrnych pamiatok a ich súborov, veci
numizmatickej hodnoty a mincí sa zisťuje znaleckým posudkom.
(3) Vyvolávacia cena hnuteľných vecí na účely dražby sa určí
najmenej vo výške troch štvrtín z ceny stanovenej podľa odsekov
1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane
nevydáva.
Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí
§ 84h
(1) Po určení ceny hnuteľných vecí správca dane vydá dražobnú
vyhlášku na predaj hnuteľných vecí.
(2) Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí obsahuje najmä
a) názov a sídlo správcu dane,
b) dátum vydania a evidenčné číslo,
c) čas a miesto konania dražby,
d) predmet dražby,
e) vyvolávaciu cenu predmetu dražby, ktorá je najnižším podaním,
f) spôsob a termín zaplatenia najvyššieho podania,
g) spôsob odovzdania vydraženej hnuteľnej veci,
h) termín obhliadky dražených hnuteľných vecí,
i) upozornenie, že osoby, ktoré majú k draženej hnuteľnej veci
predkupné právo, môžu ho uplatniť len ako dražitelia na
dražbe; udelením príklepu predkupné právo zaniká,
j) poučenie o tom, kto môže byť účastníkom dražby (§ 84j),
k) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane,
ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena,
priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide
o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním
povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska
starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie
doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis
a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom. 6aa)
§ 84i
(1) Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku na predaj
hnuteľných vecí najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej
tabuli správcu dane; môže ju zverejniť aj v masovokomunikačných
prostriedkoch.
(2) Správca dane doručí dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných
vecí osobám podľa § 77 ods. 3, obvodnému úradu,
v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo,
a obci, 18) na ktorej území sa dražba bude konať.
§ 84j
Účastníci dražby
(1) Dražiť môže fyzická osoba spôsobilá na právne úkony
a právnická osoba (ďalej len "dražiteľ").
(2) Ak je dražiteľom fyzická osoba, môže dražiť osobne alebo
sa môže nechať na dražbe zastupovať. Zástupca je povinný predložiť
úradne overené plnomocenstvo a preukázať svoju totožnosť.
(3) Ak je dražiteľom právnická osoba, môže dražiť jej
štatutárny zástupca, ktorý je povinný predložiť správcovi dane
výpis z obchodného registra nie starší ako jeden mesiac alebo jeho
úradne overenú kópiu a preukázať svoju totožnosť. Právnickú osobu
môže zastupovať aj iný zástupca, ktorý je okrem uvedeného povinný
predložiť úradne overené plnomocenstvo.
(4) Dražiť nemôže
a) zamestnanec správcu dane,
b) daňový dlžník.
(5) Dražba je verejná.
§ 84k
Priebeh dražby hnuteľných vecí
(1) Správca dane pred začatím dražby zapíše záujemcov o dražbu
hnuteľnej veci do zoznamu dražiteľov.
(2) Zoznam dražiteľov obsahuje najmä
a) dátum a miesto konania dražby,
b) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho
preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej
osoby, daňové identifikačné číslo alebo rodné
číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie
podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,
c) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné
číslo, meno
a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu
štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu
právnickej osoby s priložením plnomocenstva a výpisu
z obchodného registra alebo jeho úradne overenej kópie,
d) poznámku o uplatnení predkupného práva, ak sa preukázalo
právoplatným dokladom,
e) dražobné číslo,
f) podpis dražiteľa.
(3) Najnižšie podanie sa určí podľa § 84g ods. 3. Ak sa
neurobilo ani najnižšie podanie, v dražbe sa nepokračuje. Výška
ceny draženej veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových
predpisov. 18a)
(4) Správca dane pokračuje v dražbe dovtedy, pokiaľ dražitelia
robia vyššie podania. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami.
Správca dane udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie
podanie.
(5) Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a neurobilo
sa vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení
príklepu žrebom. Ak však bol jedným z dražiteľov dražiteľ
uplatňujúci si predkupné právo, správca dane udelí prednostne
príklep jemu. Ak je takýchto dražiteľov niekoľko, správca dane
rozhodne o udelení príklepu žrebom.
(6) Správca dane je povinný spýtať sa prítomných pred udelením
príklepu, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa
zapíšu do zápisnice a správca dane sa s nimi vysporiada pred
udelením príklepu. Ak správca dane odoprie príklep, pokračuje sa
v dražbe vyvolaním predposledného podania.
(7) Vydražiteľ je povinný zaplatiť najvyššie podanie ihneď; ak
tak neurobí, draží sa hnuteľná vec znova bez jeho účasti.
(8) Udelením príklepu a zaplatením najvyššieho podania
prechádza vlastníctvo k vydraženej hnuteľnej veci na vydražiteľa.
(9) Správca dane vydá vydražiteľovi potvrdenie o udelení
príklepu.
(10) Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie na
draženú hnuteľnú vec, správca dane spíše úradný záznam, vykoná opätovnú dražbu (§
84l)
a po neúspešnej opätovnej dražbe predá hnuteľnú vec predajom na
základe ponuky (§ 84m).
(11) O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej
uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov, cenu vydraženej
hnuteľnej veci a udelenie príklepu vydražiteľovi; ak na dražbe
boli vznesené námietky, aj ich riešenie.
(12) Výťažkom sú peňažné prostriedky získané v dražbe. Ak
dosiahnutý výťažok z dražby prevyšuje vymáhaný daňový nedoplatok
a exekučné náklady, správca dane uplatní postup podľa § 93.
§ 84l
Opätovná dražba
(1) Pri výkone opätovnej dražby hnuteľných vecí sa správca
dane riadi ustanoveniami tohto zákona o prvej dražbe.
(2) Na účely opätovnej dražby správca dane určí vyvolávaciu
cenu najmenej vo výške 70% z ceny určenej podľa § 84g ods. 1 a 2;
rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.
§ 84m
Predaj na základe ponuky
(1) Správca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje
v daňovej exekúcii predajom hnuteľnej veci na základe ponuky.
Predajom na základe ponuky sa rozumie predaj hnuteľnej veci na
základe vyhodnotenia písomných ponúk predložených záujemcami
o kúpu veci.
(2) Správca dane zverejní predaj na základe ponuky oznamom
najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk na
úradnej tabuli správcu dane; oznam môže zverejniť aj
v masovokomunikačných prostriedkoch.
(3) Správca dane doručí do vlastných rúk oznam na predaj
hnuteľnej veci na základe ponuky osobám podľa § 77 ods. 3, obvodnému úradu, v ktorého
obvode má daňový dlžník trvalý
pobyt alebo sídlo, a obci, 18) na ktorej území sa dražba bude
konať.
(4) Oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky obsahuje
najmä
a) názov a sídlo správcu dane,
b) termín na podanie písomných ponúk správcovi dane
s upozornením, že písomné ponuky podané po uplynutí termínu
nebudú predmetom vyhodnotenia,
c) predmet predaja a jeho najnižšiu cenu,
d) termín obhliadky,
e) upozornenie, že hnuteľná vec bude predaná na základe ponuky
záujemcovi s najvyššou ponúknutou cenou,
f) upozornenie na podanie ponuky v uzavretej obálke s označením
"Predaj na základe ponuky - neotvárať",
g) termín a miesto vyhodnotenia písomných ponúk,
h) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane,
ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena,
priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide
o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním
povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska
starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie
doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis
a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom. 6aa)
(5) Na účely predaja hnuteľných vecí na základe ponuky správca
dane určí cenu najmenej vo výške 60% z ceny stanovenej podľa
§ 84g ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.
(6) Záujemca je povinný zúčastniť sa na vyhodnotení písomných
ponúk osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Záujemca s najvyššou
ponukou je povinný ponúknutú cenu zaplatiť ihneď po vyhodnotení
ponúk. Záujemca, ktorý sa nezúčastní na vyhodnotení ponúk alebo ak
najvyššiu ponúknutú cenu nezaplatí ihneď, je z poradia vylúčený.
Na jeho miesto nastúpi záujemca v poradí s ďalšou najvyššou
ponukou. V prípade rovnakých ponúk rozhodne žreb. O priebehu
predaja správca dane spíše zápisnicu, v ktorej uvedie údaje zo
zoznamu záujemcov, najvyššiu ponúknutú cenu hnuteľnej veci
a identifikačné údaje o nadobúdateľovi hnuteľnej veci.
(7) Po zaplatení najvyššej ponuky správca dane vydá
nadobúdateľovi potvrdenie o predaji na základe ponuky.
(8) Predaj uskutočnený na základe ponuky má tie isté účinky
ako predaj na dražbe.
(9) Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok
z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
(10) Ak predaj hnuteľnej veci na základe ponuky nebol
úspešný, správca dane daňovú exekúciu predajom
hnuteľných vecí zastaví a vyzve daňového dlžníka, aby
si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do desiatich dní odo
dňa doručenia výzvy do vlastných rúk. Správca dane
pri zastavení daňového exekučného konania postupuje
podľa § 80. Ak daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú
vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe
oznamu predá hnuteľnú vec za ponúknutú cenu alebo
zabezpečí jej likvidáciu. Predaj uskutočnený týmto
spôsobom alebo výťažok z likvidácie po odpočítaní hotových
výdavkov súvisiacich s likvidáciou, má tie isté
účinky ako predaj na základe ponuky. Náklady súvisiace
s likvidáciou sa na účely tohto ustanovenia považujú
za hotové výdavky (§ 90). Dosiahnutý výťažok sa použije
rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na
dražbe (§ 84k ods. 12). Ak výťažok z likvidácie je nižší
ako hotové výdavky súvisiace s likvidáciou, správca
dane prenesie hotové výdavky na daňového dlžníka.
§ 84n
Priamy predaj hnuteľných vecí
(1) Hnuteľné veci, ktorých cena určená podľa § 84g ods. 1
a 2 nie je vyššia ako 165,97 eura za jeden kus, veci rýchlo
podliehajúce skaze a živé zvieratá môže správca dane predať ihneď
za obvyklú cenu. Získanú sumu použije správca dane rovnako ako
výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
(2) Po zaplatení ceny správca dane vydá nadobúdateľovi
potvrdenie o priamom predaji hnuteľných vecí.
Daňová exekúcia odobratím hotových peňazí a iných vecí,
pri ktorých nedochádza k predaju
§ 85
Nadpis zrušený od 1.9.1999
(1) Správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy vykoná
súpis hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza
k predaju, podľa ustanovení § 84b a 84c a zakáže daňovému
dlžníkovi s nimi nakladať.
(2) Správca dane vykoná daňovú exekúciu odobratím hotových
peňazí, len ak hotové peniaze
presahujú 165,97 eura [§ 84e ods. 2
písm. h)]; tie použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných
vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
(3) Daňovej exekúcii odobratím hotových peňazí nepodliehajú
peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového
dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov
a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu 14f) pre výplatné
obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený
právoplatný daňový exekučný príkaz.
(4) Ak správca dane pri súpise podľa odseku 1 nájde devízové
hodnoty, 19a) nakladá s nimi podľa osobitného predpisu. 19aa) Ak
správca dane nájde výrobky z drahých kovov, ktorými sú
klenotnícke, bižutérske, medailérske a iné zlatnícke
a striebornícke výrobky zo zliatin zlata, striebra alebo platiny,
prípadne kombinované s prírodnými alebo syntetickými kameňmi,
s perlami, so smaltom, s koralmi, so sklom alebo s inými
nekovovými materiálmi, ako aj opotrebovaný, nekompletný alebo
poškodený výrobok, postupuje pri daňovej exekúcii rovnako ako pri
daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí (§ 84 až 84n), pričom
cena výrobku sa vždy zisťuje znaleckým posudkom. Pri klenotníckych
zliatinách, lístkovom zlate, lístkovom striebre a polotovaroch
z drahých kovov určených na výrobu, správca dane zabezpečí predaj
prostredníctvom osoby oprávnenej podľa osobitného predpisu. 19ab)
Získané peňažné prostriedky použije rovnako ako výťažok z predaja
hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
§ 85a
(1) Vkladné knižky alebo iné listiny, 19b) ktoré treba
predložiť na uplatnenie práva, správca dane spíše pri doručení
daňovej exekučnej výzvy ako iné hnuteľné veci (§ 84b) a odníme
ich.
(2) Vkladnú knižku predloží správca dane banke s právoplatným
daňovým exekučným príkazom a vyberie z nej sumu, na ktorú má
daňový dlžník právo, najviac do výšky vymáhaného daňového
nedoplatku. Banka vykoná výplatu vkladu, aj keď je výplata
akokoľvek viazaná. Ak ide o iné listiny, ktoré treba predložiť na
uplatnenie práva, správca dane vyzve toho, kto má podľa takejto
listiny plniť, aby sumu, ktorú má platiť, odovzdal správcovi dane.
Pritom sa postupuje primerane podľa ustanovení o daňovej exekúcii
prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva
vykonáva namiesto daňového dlžníka správca dane.
(3) Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok
z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
§ 86
Daňová exekúcia predajom cenných papierov
(1) Správca dane v rozhodnutí o začatí daňového exekučného
konania prikáže právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa
osobitného predpisu 19c) registrovať pozastavenie práva nakladať
s cenným papierom daňového dlžníka.
(2) Daňová exekúcia predajom cenných papierov vo vlastníctve
daňového dlžníka sa vykoná tak, že správca dane spíše tieto cenné
papiere pri doručení daňovej exekučnej výzvy podľa ustanovení
o predaji hnuteľných vecí. Cenné papiere nachádzajúce sa
u daňového dlžníka odníme a zabezpečí ich úschovu podľa osobitného
zákona. 19c) Predaj cenných papierov vo vlastníctve daňového
dlžníka zabezpečuje správca dane prostredníctvom obchodníka
s cennými papiermi podľa osobitného zákona. 19c)
(3) Ak správca dane zistí, že hodnota majetku označená
v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu
vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového
exekučného konania sa správca dane dozvie
o cennom papieri daňového dlžníka, ku ktorému nezriadil
záložné právo, pri oznamovaní právnickej osobe
oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu 19c) postupuje podľa § 76 ods.
6. V tomto prípade
správca dane v tomto oznámení prikáže právnickej osobe
oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu 19c) registrovať pozastavenie
práva nakladať so zaknihovanými
cennými papiermi.
(4) Ak povaha cenného papiera neumožňuje postup
podľa odseku 2, správca dane vyzve toho, kto má na základe
cenného papiera plniť, aby mu plnenie odovzdal
po splatnosti plnenia v lehote, ktorú na to určí a ktorá
nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia. Za
nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom
príkaze môže správca dane tomu, kto má na základe
cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa § 35.
(5) Správca dane je oprávnený vykonávať všetky úkony spojené
s vlastníctvom cenných papierov namiesto daňového dlžníka.
(6) Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok
z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového
priestoru
§ 87
Nadpis zrušený od 1.9.1999
(1) Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového
priestoru (ďalej len "nehnuteľnosť") vtedy, ak je preukázané,
že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo
v spoluvlastníctve daňového dlžníka. Toto ustanovenie sa použije
primerane, aj keď je postihnutý nehnuteľný majetok poddlžníka
a ručiteľa. Daňovej exekúcii predajom nehnuteľnosti nepodlieha
nehnuteľnosť obstaraná z prostriedkov poskytnutých
zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. 15)
(2) Daňovou exekúciou predajom nehnuteľnosti možno postihnúť
aj majetok nezapísaný v katastri nehnuteľností, ak vlastníctvo
daňového dlžníka k takémuto majetku je preukázané iným spôsobom.
(3) Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na
nehnuteľnosť s jej súčasťami a príslušenstvom.
(4) Správca dane vydá na nehnuteľnosť, na ktorú nebolo
zriadené správcom dane zákonné záložné právo, rozhodnutie o začatí
daňového exekučného konania (§ 75); ak na nehnuteľnosť bolo
zriadené správcom dane zákonné záložné právo, správca dane zašle
katastrálnemu odboru okresného úradu oznámenie o začatí daňového
exekučného konania (§ 75). Ak je daňovou exekúciou postihnutá
nehnuteľnosť podľa odseku 2, správca dane k rozhodnutiu o zriadení
zákonného záložného práva alebo k rozhodnutiu o začatí daňového
exekučného konania predloží katastru nehnuteľností aj návrh na
zápis dotknutých nehnuteľností.
(5) Správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu (§ 76 ods. 2).
Uloží daňovému dlžníkovi povinnosť do 15 dní oznámiť správcovi
dane osobu, ktorá má k nehnuteľnosti predkupné právo alebo iné
vecné právo, a upozorní ho, že v prípade nesplnenia tejto
povinnosti zodpovedá za spôsobenú škodu.
(6) Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej
exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj
nehnuteľnosti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk
okrem osôb uvedených v § 77 ods. 3 aj spoluvlastníkovi a osobám,
ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, ak sú
zrejmé zo spisov, katastrálnemu odboru okresného úradu
a obci, 18) na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.
(7) Po doručení daňového exekučného príkazu správca dane
zabezpečí zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. V písomnej
objednávke znalcovi uvedie účel znaleckého posudku, na čo má
prihliadať a s čím sa má vysporiadať. Na účely ocenenia
nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka,
spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti
iné závady, o čase a mieste obhliadky nehnuteľnosti. Daňový dlžník
je povinný umožniť vykonanie obhliadky oceňovanej nehnuteľnosti.
(8) Správca dane na základe daňového exekučného príkazu
ponúkne právnickým osobám štátu, 16c) ktorých poslaním je
starostlivosť o kultúrne pamiatky, za peniaze v hotovosti,
najmenej však za cenu zistenú znalcom, nehnuteľnú kultúrnu
pamiatku.
(9) Ak právnická osoba podľa odseku 8 v termíne do 30 dní odo
dňa doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú
znalcom na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je
oprávnený nehnuteľnú kultúrnu pamiatku predať spôsobom podľa tohto
zákona.
(10) Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom
nehnuteľnosti formou dražby.
(11) Ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom
dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov
nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve,
zloží v hotovosti správcovi dane sumu zistenú
z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom
zodpovedajúcu hodnote podielu, ktorý sa má vydražiť
alebo ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom
dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov
nehnuteľnosti preukáže jej pripísanie na účet
správcu dane, predaj nehnuteľnosti sa neuskutoční.
Správca dane s touto sumou naloží ako s výťažkom
z predaja (§ 84k ods. 12).
§ 87a
(1) Cena nehnuteľnosti sa určí znaleckým posudkom.
Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti a odhad závad, ktoré musí vydražiteľ
prevziať bez započítania na najvyššie podanie.
(2) Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti považuje všeobecná hodnota nehnuteľnosti
stanovená podľa osobitného predpisu 18b) bez zohľadnenia
závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania
na najvyššie podanie. Ak je vydražiteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, kvôli ktorej na nehnuteľnosti
viaznu závady, neuplatňuje sa zníženie
ceny nehnuteľnosti o hodnotu týchto závad.
(3) Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa
hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého. Pri
závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie
20 rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie,
najdlhšie však 20 rokov. Závady vyplývajúce z nárokov na opakujúce
sa plnenia a dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta suma, ktorá by
stačila na to, aby sa z nej a z úrokov tejto sumy poukazovali
plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.
(4) O znaleckom posudku na cenu nehnuteľnosti upovedomí
správca dane daňového dlžníka, osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti
predkupné právo, a osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti vecné
práva zrejmé zo spisu.
(5) Na účely dražby vyvolávacia cena nehnuteľnosti sa rovná
cene podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie
o určení vyvolávacej ceny. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať
odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(6) Závadami na účely odseku 1 sa rozumejú vecné bremená,
ktoré vznikli na základe osobitného právneho predpisu, a nájomné
práva.
Dražobná vyhláška
§ 87b
(1) Po určení vyvolávacej ceny vydá správca dane dražobnú
vyhlášku.
(2) Dražobná vyhláška musí obsahovať
a) názov a sídlo správcu dane,
b) dátum vydania a číslo dražobnej vyhlášky,
c) čas a miesto dražby,
d) označenie nehnuteľnosti podľa údajov katastra
nehnuteľností, 19d)
e) vyvolávaciu cenu, ktorá je najnižším podaním,
f) výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia,
g) podmienky vrátenia zábezpeky,
h) spôsob zaplatenia najvyššieho podania,
i) závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na
najvyššie podanie,
j) ustanovenia o prechode závad a úžitkov z nehnuteľnosti,
k) ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti
vydražiteľovi,
l) upozornenie na uplatnenie predkupného práva,
m) čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti,
n) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane,
ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena,
priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide
o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním
povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska
starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie
doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis
a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom. 6aa)
§ 87c
(1) Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku najmenej 30 dní
pred dňom uskutočnenia dražby na úradnej tabuli správcu dane,
v ktorého obvode má daňový dlžník trvalé bydlisko alebo sídlo,
okresného úradu a obce, 18) na ktorej území sa nehnuteľnosť
nachádza.
(2) Správca dane zašle bezodkladne, najneskôr do
30 dní pred uskutočnením dražby, dražobnú vyhlášku
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na
zverejnenie v Obchodnom vestníku. Správca dane
môže dražobnú vyhlášku zverejniť aj v masovokomunikačných
prostriedkoch a môže požiadať príslušnú
správu katastra, 18ba) aby zverejnila dražobnú vyhlášku
na svojej úradnej tabuli.
(3) Správca dane doručuje dražobnú vyhlášku do vlastných rúk
osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz (§ 77 ods. 3);
dražobnú vyhlášku doručuje aj iným osobám, ktorých právo je
daňovou exekúciou dotknuté (§ 87 ods. 6).
§ 87d
Účastníci dražby
(1) Dražiť môže fyzická osoba, ak to pripúšťa osobitný
zákon, 19e) spôsobilá na právne úkony alebo právnická osoba so
sídlom v Slovenskej republike (ďalej len "dražiteľ").
(2) Pre účastníkov dražby nehnuteľnosti platí ustanovenie
§ 84j ods. 2 až 5. V opakovanej alebo opätovnej dražbe pri
nehnuteľnostiach nemôže dražiť osoba, ktorá v prvej alebo
opakovanej dražbe nehnuteľnosť vydražila, ale neuhradila najvyššie
podanie.
§ 87e
Individuálna prezenčná listina
(1) Pred začatím dražby vyplní dražiteľ individuálnu prezenčnú
listinu dražiteľa, ktorá obsahuje
a) dátum a miesto konania dražby,
b) nehnuteľnosť a jej vyvolávaciu cenu,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho
preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej
osoby, daňové identifikačné číslo alebo rodné
číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie
podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,
d) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné
číslo, meno
a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu
štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu
právnickej osoby s priložením plnomocenstva a overeného výpisu
z obchodného registra,
e) výšku dražobnej zábezpeky a doklad o zaplatení,
f) uplatnenie predkupného práva preukázaného právoplatným
dokladom,
g) podpis dražiteľa.
(2) Pred začatím dražby správca dane preverí údaje uvedené
v individuálnej prezenčnej listine dražiteľa. Ak sa údaje
nezhodujú so skutočnosťou, správca dane ich opraví a spoločne
s dražiteľom overia opravu svojím podpisom. Ak údaje, o ktorých
vznikla pochybnosť, nie je možné opraviť do začiatku dražby,
vykonávateľ dražby neumožní takejto osobe dražiť.
(3) Po vyplnení individuálnej prezenčnej listiny a predložení
dokladov o zaplatení dražobnej zábezpeky (§ 87f) obdrží dražiteľ
dražobné číslo.
§ 87f
Určenie dražobnej zábezpeky
(1) Správca dane určí dražobnú zábezpeku najmenej vo výške
50% z vyvolávacej ceny. Dražobnú zábezpeku je povinný zložiť každý
účastník dražby, ktorý sa na nej zúčastňuje ako dražiteľ.
(2) Dražiteľ zloží dražobnú zábezpeku prevodom na účet správcu
dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhláške.
(3) Dokladom preukazujúcim zloženie dražobnej zábezpeky je
výpis z účtu obsahujúci odpísanie dražobnej zábezpeky z účtu
dražiteľa v prospech správcu dane alebo doklad o zaplatení
v hotovosti. Na dražbe sa môže zúčastniť len dražiteľ, ktorý
najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby takýto doklad
predloží správcovi dane.
(4) Úspešnému vydražiteľovi sa započítava vopred zaplatená
dražobná zábezpeka do ceny vydraženej veci.
(5) Dražiteľovi, ktorý bol v dražbe neúspešný, vráti správca
dane dražobnú zábezpeku v termíne určenom v dražobnej vyhláške,
najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa konania dražby.
(6) Ak vydražiteľ neuhradí najvyššie podanie v termíne určenom
v rozhodnutí o udelení príklepu, správca dane dražobnú zábezpeku
nevráti. Dražobná zábezpeka sa použije podľa § 87n.
§ 87g
Zrušenie dražby
(1) Správca dane zruší konanie dražby, ak
a) daňový dlžník uhradí daňový nedoplatok najneskôr hodinu pred
určeným začiatkom dražby,
b) spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve, poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu
cenu podielu, ktorý sa má dražiť, a najneskôr hodinu pred
určeným začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení,
c) iná osoba poukáže na účet správcu dane celý daňový nedoplatok
bez nároku na prechod vlastníckeho práva k veci a najneskôr
hodinu pred začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení.
(2) Správca dane je oprávnený vymáhať exekučné náklady, ak
neboli uhradené daňovým dlžníkom alebo inou osobou spolu s daňovým
nedoplatkom.
(3) Ak spoluvlastník nehnuteľnosti konal podľa odseku 1
písm. b), správca dane vyhotoví zápisnicu o zrušení dražby a vydá
rozhodnutie o prechode spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti,
ktorý sa mal dražiť. Proti tomuto rozhodnutiu môžu ostatní
spoluvlastníci podať námietku v lehote ôsmich dní odo dňa
doručenia rozhodnutia. Správca dane zašle právoplatné rozhodnutie
na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností
záznamom. 19f)
Priebeh dražby nehnuteľnosti
§ 87h
(1) Na začiatku dražby správca dane oboznámi prítomných
s nehnuteľnosťami, ich vyvolávacími cenami a poradím, v akom budú
dražené. Oznámi, ktoré nehnuteľnosti nebudú dražené z dôvodu
nezloženia dražobnej zábezpeky, či ide o prvú, opakovanú alebo
opätovnú dražbu.
(2) Po vyvolaní ceny sa prihlasujú dražitelia, ktorí zložili
dražobnú zábezpeku na draženú vec, zdvihnutím dražobného čísla
a oznámením sumy podania. Dražitelia môžu zvyšovať podanie
najmenej o 33,19 eura.
(3) Dražba pokračuje dovtedy, kým dražitelia zvyšujú podania.
Ak nie je vyššie podanie, správca dane opakuje posledné podanie so
slovami "po prvé", "po druhé" a s upozornením, že ak nebude
ponúknuté vyššie podanie, po slovách "po tretie" ukončí príklepom
licitáciu draženej nehnuteľnosti.
(4) Dražitelia sú viazaní svojím podaním dovtedy, pokiaľ
správca dane neudelí príklep najvyššiemu podaniu. Príklep udelený
najvyššiemu podaniu nie je viazaný alebo obmedzený ustanoveniami
osobitného zákona. 18a)
(5) Správca dane pokračuje podľa týchto ustanovení v dražbe až
do vydraženia všetkých dražených nehnuteľností.
(6) Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, správca
dane oznámi, že v dražbe týchto nehnuteľností sa nepokračuje a o tejto skutočnosti
spíše úradný záznam.
(7) Pred ukončením dražby a udelením príklepu sa správca dane
spýta prítomných na dražbe, či majú námietky proti udeleniu
príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice. Námietku môžu podať
dražitelia a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška do
vlastných rúk, ak sú prítomní na dražbe. O námietkach rozhodne
správca dane na mieste. Svoje rozhodnutie oznámi prítomným.
(8) O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej
uvedie najmä údaje z individuálnych prezenčných listín dražiteľov,
cenu vydraženej nehnuteľnosti, udelenie príklepu vydražiteľovi,
podané námietky a ich riešenie.
§ 87i
(1) Príklep udelí správca dane tomu, kto urobil najvyššie
podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa
neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane
o udelení príklepu žrebom. Ak je medzi dražiteľmi dražiteľ
uplatňujúci si predkupné právo, udelí správca dane príklep
prednostne jemu. Ak je takýchto osôb viac, rozhodne správca dane
o udelení príklepu žrebom.
(2) Ak správca dane odoprie udelenie príklepu vzhľadom na
podanú námietku, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného
podania.
Rozhodnutie o udelení príklepu
§ 87j
(1) Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom
určí lehotu na zaplatenie najvyššieho podania. Rozhodnutie sa
doručí do vlastných rúk daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi, osobám,
ktoré na dražbe vzniesli námietky proti príklepu, a osobám, ktorým
je správca dane povinný doručovať vyhlášku do vlastných rúk.
(2) Proti rozhodnutiu o udelení príklepu môžu podať námietky
osoby podľa odseku 1 vrátane osôb, ktoré sa zavinením správcu dane
nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná
vyhláška do vlastných rúk.
(3) Osoby podľa odseku 2 môžu podať námietky v lehote do
ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o udelení príklepu
a osoby, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na
dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných
rúk, do ôsmich dní odo dňa konania dražby. Podanie námietky má
odkladný účinok.
(4) Správca dane môže námietke vyhovieť, ak sú vytýkané
nedostatky na ujmu toho, kto námietku podal, alebo sú v námietke
vytýkané porušenia zákona.
§ 87k
(1) Rozhodnutie o námietke proti rozhodnutiu o udelení
príklepu sa doručuje osobám podľa § 87j ods. 2.
(2) Ak sa v konaní o námietke zruší rozhodnutie o udelení
príklepu, určí správca dane novú dražbu len na nehnuteľnosť,
ktorej príklep bol rozhodnutím o námietke zrušený, najneskôr do
dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti zrušenia rozhodnutia.
§ 87l
(1) Udelením príklepu sa môže vydražiteľ ujať držby vydraženej
nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane.
(2) Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda vydražiteľ
zaplatením najvyššieho podania v určenej lehote a na základe
právoplatného rozhodnutia správcu dane o udelení príklepu.
(3) Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie, právoplatné
rozhodnutie o udelení príklepu zašle správca dane na zápis práva
k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. 19f)
(4) Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak
vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je
povinný vydraženú vec vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky
a nahradiť škodu, ktorá vznikla na vydraženej nehnuteľnosti.
§ 87m
Opakovaná dražba, opätovná dražba a prechod vlastníckeho práva
na základe ponuky
(1) Ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie včas alebo
dražba sa nekonala z dôvodu nezáujmu dražiteľov, správca dane
nariadi opakovanú dražbu najneskôr do dvoch mesiacov od konania
predchádzajúcej dražby alebo od termínu stanoveného na konanie
dražby.
(2) Pri organizovaní opakovanej dražby sa správca dane riadi
ustanoveniami o prvej dražbe.
(3) Na účely opakovanej dražby správca dane určí vyvolávaciu
cenu vo výške 90% z ceny zistenej podľa § 87a ods. 5. Správca dane
nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny.
(4) Ak je opakovaná dražba neúspešná, môže správca dane
v lehote podľa odseku 1 nariadiť opätovnú dražbu. Pri organizovaní
opätovnej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej
dražbe. Vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti určí najmenej vo výške
troch štvrtín z ceny zistenej podľa § 87a ods. 5. Správca dane
nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny.
(5) Pred nariadením opätovnej dražby môže správca dane
rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe
ponuky za vyššiu cenu, ako je určená podľa odseku 4.
(6) Ak je opätovná dražba neúspešná, môže správca dane
v lehote podľa odseku 1 rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe ponuky. Na tieto účely správca dane
určí cenu najmenej vo výške 60% z ceny zistenej podľa § 87a
ods. 5; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.
§ 87n
Účastníci opakovanej dražby, opätovnej dražby a prechodu
vlastníckeho práva na základe ponuky
(1) Na opakovanej dražbe nemôže dražiť dražiteľ, ktorému bol
udelený príklep na prvej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie.
(2) Vydražiteľ, ktorý nezaplatil najvyššie podanie, je povinný
zaplatiť rozdiel medzi najvyšším podaním, ktoré mal uhradiť,
a najvyšším podaním uhradeným v opakovanej dražbe, náklady
opakovanej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že najvyššie podanie
nezaplatil. Peňažné prostriedky takto získané použije správca dane
ako výťažok z dražby (§ 93).
(3) Správca dane na úhradu nákladov podľa odseku 2 použije
zaplatenú dražobnú zábezpeku vydražiteľa, ktorý neuhradil
najvyššie podanie. V prípade, že dražobná zábezpeka nebude
postačovať na úhradu nákladov, správca dane je oprávnený od neho
vymáhať zvyšok ako daňový nedoplatok.
(4) Na opätovnej dražbe nemôžu dražiť dražitelia, ktorým bol
udelený príklep na prvej alebo opakovanej dražbe a nezaplatili
najvyššie podanie.
(5) Správca dane sa pri opätovnej dražbe riadi ustanoveniami
odsekov 2 a 3.
(6) Dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej,
opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie,
sa nemôžu zúčastniť na konaní o prechode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe ponuky.
(7) Správca dane pri prechode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe ponuky postupuje obdobne podľa § 84m
ods. 2 až 4, 6, 8 až 10 s tým, že ponúknutú cenu uhradí záujemca
s najvyššou ponukou do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia
o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.
(8) Proti rozhodnutiu o prechode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe ponuky môžu podať námietky len osoby
podľa § 84m ods. 6. Námietku možno podať v lehote do ôsmich dní
odo dňa doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe ponuky. Podanie námietky má odkladný
účinok.
(9) Po doručení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe ponuky sa môže záujemca s najvyššou
ponukou ujať držby nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane.
(10) Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti na základe ponuky právoplatné rozhodnutie
o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky
zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností záznamom. 19f)
(11) Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda nadobúdateľ
zaplatením najvyššej ponuky v určenej lehote a na základe
právoplatného rozhodnutia správcu dane o prechode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.
(12) Ak sa zruší rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti na základe ponuky alebo ak účastník s najvyššou
ponukou v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný
nehnuteľnosť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť
škodu.
§ 87o
(1) Vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí bez
započítania na najvyššie podanie alebo najvyššiu ponuku prevziať
vecné bremená a záväzky z nájomných zmlúv, ktoré vznikli na základe osobitného
predpisu;
zároveň prevezme zmluvné vecné bremená a záväzky z nájomných zmlúv.
(2) Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti alebo
k nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.
Označenie druhého oddielu vrátane nadpisu zrušené od 1.9.1999
§ 88
Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti
(1) Na daňovú exekúciu predajom podniku alebo
jeho časti sa primerane použijú ustanovenia o predaji
podniku alebo jeho časti podľa osobitného predpisu 19g) a o predaji podniku na základe
zmluvy.
19h)
(2) Správca dane v daňovej exekučnej výzve vyzve daňového
dlžníka, aby v lehote do ôsmich dní oznámil identifikačné údaje
osôb, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo alebo
vecné bremeno viaznuce na podniku s poučením, že pri neoznámení
týchto údajov daňový dlžník zodpovedá za spôsobenú škodu.
(3) Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej
exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj podniku
alebo jeho časti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných
rúk, okrem osôb uvedených v § 77 ods. 3 aj osobám, ktoré majú
k podniku alebo jeho časti predkupné alebo iné vecné právo.
(4) Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa
vykonáva formou dražby. Cena sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok
musí obsahovať všeobecnú hodnotu majetku
podniku alebo jeho časti. Na účely tohto zákona sa za
všeobecnú hodnotu majetku podniku alebo jeho časti
považuje všeobecná hodnota majetku podniku alebo
jeho časti stanovená podľa osobitného predpisu. 18b)
Vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny,
pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého
posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny a doručí ho
do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a osobám, ktoré majú k podniku
alebo jeho časti predkupné právo. Proti rozhodnutiu o určení ceny
sa možno odvolať do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Správca
dane pri daňovej exekúcii predajom podniku postupuje primerane
podľa ustanovení § 87b až 87n s výnimkou určenia vyvolávacej ceny.
Vyvolávaciu cenu pri opakovanej dražbe určí správca dane najmenej
vo výške 90% z ceny z prvej dražby; pri opätovnej dražbe najmenej
vo výške 75% z ceny z prvej dražby. Správca dane môže predať
podnik alebo jeho časť rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva
na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60% z ceny z prvej dražby.
Pri predaji podniku alebo jeho časti na základe rozhodnutia
o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane
postupuje podľa § 87n ods. 7.
(5) Udelením príklepu alebo vydaním rozhodnutia o prechode
vlastníckeho práva na základe ponuky sa môže vydražiteľ alebo
záujemca s najvyššou ponukou ujať držby podniku alebo jeho časti
so súhlasom správcu dane.
(6) Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak
vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je
vydražiteľ povinný podnik alebo jeho časť vrátiť, vydať všetky
prírastky, úžitky a nahradiť škodu; uvedené platí i pri zrušení
rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky pre
záujemcu s najvyššou ponukou.
(7) Po zaplatení najvyššieho podania alebo najvyššej ponuky
v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
o udelení príklepu alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky prechádza
vlastnícke právo k majetku podniku
alebo jeho časti na vydražiteľa alebo na záujemcu s najvyššou
ponukou. Právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu alebo
právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva na základe
ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností záznamom. 19f)
(8) Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce
z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú
podnikateľskej činnosti predávaného podniku alebo jeho časti. Ak
je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodujúce
uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do
tejto činnosti vydražiteľa uskutočnenej po vydražení podniku alebo
jeho časti aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku alebo jeho
časti pred jeho predajom na dražbe.
(9) Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov
prechádzajú na vydražiteľa podniku alebo jeho časti.
(10) Pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti
nemožno vydražiť samostatne iba obchodné meno podniku.
(11) Oprávnenie používať obchodné meno upravuje osobitný
predpis. 19i)
(12) Ustanovenia odsekov 8 až 11 sa použijú aj pre záujemcu
pri predaji podniku alebo jeho časti rozhodnutím správcu dane
o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky.
(13) Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa
vzťahuje aj na majetok v správe štátneho podniku. 19j)
§ 89
Daňová exekúcia postihnutím majetkových práv spojených
s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti
(1) Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu voči daňovému
dlžníkovi, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti, a to
postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom tohto
spoločníka v obchodnej spoločnosti na jeho
a) vyrovnací podiel,
b) podiel na zisku,
c) podiel na likvidačnom zostatku.
(2) Pri daňovej exekúcii postihnutím majetkových práv
spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti
podľa odseku 1 ustanovenia všeobecného predpisu 19l) nie sú
dotknuté. Výpočet výšky podielov podľa odseku 1 ustanovuje
osobitný predpis. 19m)
(3) Daňová exekúcia je prípustná na podiely vyplácané alebo
vyrovnávané v peňažných prostriedkoch, a to aj keď sú vyplácané
alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch len sčasti. Ak sú
podiely podľa odseku 1 písm. a) voči daňovému dlžníkovi
vyrovnávané nadobudnutím vlastníckeho práva k hnuteľným veciam,
nehnuteľnostiam, právam a iným majetkovým hodnotám, správca dane
vykoná daňovú exekúciu spôsobom zodpovedajúcim druhu majetku.
(4) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručí
obchodnej spoločnosti, v ktorej je daňový dlžník spoločníkom.
V tomto rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej spoločnosti,
v ktorej je daňový dlžník spoločníkom, aby sa dohodla s daňovým
dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na
vyrovnací podiel alebo podiel na zisku obchodnej spoločnosti. Po
doručení daňového exekučného príkazu a po splnení podmienok na
vyplatenie podielu poukáže obchodná spoločnosť prostriedky
zodpovedajúce jeho príslušnému podielu, najviac do výšky
vymáhaného daňového nedoplatku na účet správcu dane.
(5) Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu daňovému
dlžníkovi. Doručením daňovej exekučnej výzvy stráca daňový dlžník
nárok na vyplatenie alebo vyrovnanie podielov podľa odseku 1,
najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(6) Ak obchodná spoločnosť poruší povinnosť uloženú
v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, v oznámení
podľa § 76 ods. 6 alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí úplne
alebo čiastočne daňovú exekúciu, správca dane je oprávnený vymáhať
od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného
podielu spoločníka, ktorý je daňovým dlžníkom, spôsobom podľa
tohto zákona, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
Tretí oddiel
Exekučné náklady a hotové výdavky
§ 90
Nadpis zrušený od 1.9.1999
(1) Daňový dlžník hradí náklady za výkon zhabania vo výške
podľa odseku 2, za výkon predaja vo výške podľa odseku 3 a hotové
výdavky správcu dane.
(2) Náklady za výkon zhabania sú 2% z vymáhaného daňového
nedoplatku, najmenej 16,59 eura a najviac 16 596,95 eura.
(3) Náklady za výkon predaja sú 2% z vymoženého daňového
nedoplatku, najmenej 16,59 eura a najviac 16 596,95 eura.
(4) Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 správca dane neurčí
pri výkone daňovej exekúcie
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza
k predaju,
d) predajom cenných papierov,
e) postihnutím majetkového práva spojeného s podielom spoločníka
spoločnosti s ručením obmedzeným.
(5) Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 sa počítajú zo sumy
zaokrúhlenej na desiatky eur nadol.
(6) Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa
odseku 2 vždy, keď poverený zamestnanec správcu dane oznámi
daňovému dlžníkovi alebo jeho zástupcovi dôvod svojho príchodu
a spíše úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí.
(7) Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa
odseku 3 vždy, keď došlo k začatiu dražby alebo bola spísaná
úvodná veta zápisnice o dražbe.
(8) Hotové výdavky uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške,
a to aj v prípade, keď k výkonu daňovej exekúcie nedošlo. Hotovými
výdavkami sú najmä znalečné, nájomné, poistné.
(9) Ak sa hotové výdavky dotýkajú viacerých daňových dlžníkov,
správca dane rozvrhne ich výšku podľa pomeru jednotlivých
vymáhaných daňových nedoplatkov.
(10) Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník
povinný uhradiť do ôsmich dní odo dňa, keď mu ich vyrubil správca
dane rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie
do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie odvolania nemá
odkladný účinok.
(11) Exekučné náklady a hotové výdavky vymáha správca dane ako
daňový nedoplatok.
(12) Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene, exekučné
náklady a hotové výdavky znáša správca dane.
(13) Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene len
čiastočne, znáša správca dane náklady len v rozsahu neoprávnene
vykonanej daňovej exekúcie.
(14) Náklady, ktoré vznikli daňovému dlžníkovi v súvislosti
s výkonom daňovej exekúcie, znáša daňový dlžník.
§ 91
Nadpis zrušený od 1.9.1999
(1) Správca dane nevyrubí exekučné náklady a hotové výdavky,
ak
a) pobyt daňového dlžníka nie je známy,
b) by ich vymáhanie bolo spojené s neprimeranými nákladmi,
c) daňový dlžník - fyzická osoba zomrel.
(2) Správca dane nevymáha exekučné náklady a hotové výdavky,
ak
a) daňový dlžník - fyzická osoba zomrel a nemá dediča alebo
právneho nástupcu,
b) daňový dlžník - právnická osoba zanikne výmazom z príslušného
registra bez právneho nástupcu,
c) sa nárok na ich úhradu premlčal a daňový dlžník vzniesol
námietku premlčania alebo nárok zanikol.
(3) Správca dane je oprávnený vyrubiť exekučné náklady
a hotové výdavky do piatich rokov odo dňa vydania daňového
exekučného príkazu.
Označenie štvrtej hlavy vrátane nadpisu zrušené od 1.9.1999
§ 92
Daňový exekučný účet
(1) Správca dane v daňovom exekučnom príkaze uvedie číslo
osobitného daňového exekučného účtu, na ktorý sa majú poukázať
peňažné prostriedky; variabilným symbolom je daňové identifikačné
číslo daňového dlžníka. Zostatok osobitného daňového exekučného
účtu na konci roka sa prevádza do nasledujúceho roka.
(2) Na daňový exekučný účet sa poukazujú tieto platby:
a) plnenie na základe daňovej exekučnej výzvy vydanej správcom
dane,
b) plnenia z jednotlivých spôsobov vykonávania daňovej exekúcie
[§ 82 písm. a), b), d), e) a h)],
c) z predaja na dražbe, z predaja na základe ponuky alebo
z prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k majetku podniku alebo jeho
časti na základe ponuky,
d) na základe uplatnenia predkupného práva spoluvlastníkom,
e) z dražobnej zábezpeky vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie
podanie (§ 87n ods. 2),
f) z dražobnej zábezpeky vydražiteľa,
g) z dražobných zábezpek dražiteľov,
h) z úhrad exekučných nákladov a hotových výdavkov.
Označenie piatej hlavy vrátane nadpisu zrušené od 1.9.1999
§ 93
Vrátenie dražobných zábezpek dražiteľov, rozdelenie a použitie
výťažku
(1) Správca dane z prostriedkov získaných podľa § 92 ods. 2
písm. g) vráti dražobné zábezpeky neúspešných dražiteľov (§ 87f
ods. 5).
(2) Správca dane získaný výťažok poukázaný na daňový exekučný
účet podľa § 92 ods. 2 písm. a) až f) a získané úhrady podľa § 92
ods. 2 písm. h) použije na úhradu exekučných nákladov, hotových
výdavkov a na pokrytie daňového nedoplatku alebo peňažného plnenia
uloženého rozhodnutím nasledujúci deň po dni, keď peňažné
prostriedky boli pripísané na účet správcu dane alebo po dni, keď
správca dane prijal prostriedky v hotovosti. To neplatí, ak je
predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. V takom prípade
postupuje správca dane podľa prvej vety až po uspokojení záložných
veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných
práv pred správcom dane. O tomto postupe spíše správca dane
zápisnicu. Správca dane poukáže zvyšok výťažku do notárskej
úschovy 19ma) do ôsmich dní odo dňa spísania zápisnice.
(3) Ak sú vymáhané daňové nedoplatky z viacerých druhov daní
jedným daňovým exekučným príkazom, použije sa výťažok na pokrytie
vymáhaných daňových nedoplatkov uvedených v daňovom exekučnom
príkaze podľa poradia vzniku vymáhaných daňových nedoplatkov.
(4) Na účely tohto zákona sa zvyškom výťažku rozumie zostatok
sumy po vykonaných úhradách a pokrytí daňového nedoplatku podľa
odsekov 1 až 3.
(5) Zvyšok výťažku použije správca dane na úhradu daňového
nedoplatku splatného ku dňu vzniku zvyšku výťažku alebo na úhradu
splatného preddavku na daň, najviac však za jedno preddavkové
obdobie, alebo na úhradu splátok dane alebo odkladu platenia dane
podľa tohto alebo osobitného zákona. 3)
(6) Ak vznikne aj po uplatnení postupu podľa odseku 5 zvyšok
výťažku, správca dane ho použije na úhradu daňového nedoplatku
vzniknutého podľa osobitných predpisov 19n) u iného správcu dane.
Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, môže ho
použiť na úhradu ďalších daňových nedoplatkov daňového dlžníka,
a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na
zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití
vykáže správca dane zvyšok výťažku, vráti ho na účet daňového
dlžníka do 30 dní po vzniku zvyšku výťažku, a to len vtedy, ak je
väčší než 1,65 eura.
(7) Ak správca dane vráti zvyšok výťažku po lehote podľa
odseku 6, je povinný zaplatiť úrok podľa § 63 ods. 6.
ÔSMA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA
PRE KONKURZ A REŠTRUKTURALIZÁCIU
§ 95
Prihlasovanie daňových pohľadávok
(1) Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú
pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri
ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona
alebo osobitných zákonov. 1) Za daňovú pohľadávku sa
považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná
daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane.
Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len "sankcia") sa považujú
za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť
správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo
do povolenia reštrukturalizácie.
(2) Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňový
záväzok považuje suma dane, na ktorej vrátenie
má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo
osobitných zákonov, 6eb) a to aj v prípade, keď si tento
nárok neuplatnil.
(3) Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením
konkurzu sa považuje daňová pohľadávka podľa
odsekov 1 a 6 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku
5. Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred povolením
reštrukturalizácie sa považuje daňová pohľadávka
podľa odsekov 1 a 7 okrem daňovej pohľadávky podľa
odseku 5.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa rovnako vzťahuje aj na
daňové záväzky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu
alebo pred povolením reštrukturalizácie.
(5) Daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia
konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie,
alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení
reštrukturalizácie, sa považuje za daňovú pohľadávku
vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení
reštrukturalizácie. Daňový záväzok, ktorý bol splatný
v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie,
alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po
povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok
vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po povolení
reštrukturalizácie.
(6) V konkurze správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku,
ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku
zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej
daňovej kontroly pred vyhlásením konkurzu, aj bez jej
predchádzajúceho vyrubenia.
(7) V reštrukturalizácii správca dane uplatňuje daňovú
pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku
zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej
daňovej kontroly pred povolením
reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia.
(8) Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie
správca dane prihlási daňovú pohľadávku
podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej
v osobitnom predpise. 19o)
(9) V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene
správcu dane poverený zamestnanec správcu dane, daňového
riaditeľstva alebo colného riaditeľstva; v konkurze
v mene správcu dane môže konať aj tretia osoba,
ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou
účasťou štátu, na základe podmienok uvedených
v zmluve uzatvorenej s daňovým riaditeľstvom alebo colným
riaditeľstvom. V reštrukturalizačnom konaní možno
postupovať len v súlade s osobitným predpisom. 8g)
§ 95a
Účinky vyhlásenia konkurzu
a povolenia reštrukturalizácie
(1) Vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje.
Na majetok daňového subjektu podliehajúci
konkurzu nemožno počas konkurzu začať daňové exekučné
konanie alebo výkon daňovej exekúcie; už začaté
daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie
sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
(2) Povolením reštrukturalizácie sa daňové konanie
neprerušuje. Pre daňovú pohľadávku, ktorá sa uplatňuje
v reštrukturalizácii, nemožno na majetok patriaci
daňovému subjektu začať daňové exekučné konanie
alebo výkon daňovej exekúcie; už začaté daňové exekučné
konanie alebo výkon daňovej exekúcie sa začatím
reštrukturalizácie prerušujú. Povolením reštrukturalizácie
sa prerušené daňové exekučné konanie
alebo výkon daňovej exekúcie zastavujú. Ak už došlo
k speňaženiu majetku, avšak výťažok nebol použitý
podľa § 93, výťažok po odpočítaní exekučných nákladov
a hotových výdavkov správca dane vráti daňovému
dlžníkovi.
(3) V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu
nemožno začať daňové exekučné konanie na daňové
nedoplatky vzniknuté po vyhlásení konkurzu.
(4) Vyhlásením konkurzu sa nesplatné daňové pohľadávky
vzniknuté pred vyhlásením konkurzu stávajú
splatnými. Vyhlásením konkurzu sa stávajú splatnými
aj nesplatné daňové záväzky. V čase od vyhlásenia konkurzu
do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené pre
premlčanie alebo zánik daňových pohľadávok a daňových
záväzkov neplynú.
(5) V daňovom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu
do zrušenia konkurzu správca v konkurznom
konaní stáva účastníkom daňového konania namiesto
daňového subjektu; v čase od vyhlásenia konkurzu do
zrušenia konkurzu sa správca v konkurznom konaní
považuje za daňový subjekt. V čase od vyhlásenia konkurzu
do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú všetky ustanovenia
tohto zákona
a osobitných zákonov, 1) ktoré upravujú práva a povinnosti
daňového subjektu. Daňové priznania, daňové
doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie
práv a povinností daňového subjektu alebo iných
fyzických osôb, alebo právnických osôb podľa tohto zákona
alebo osobitných zákonov, 1) vystavené správcom
v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa
považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.
(6) Proti daňovej pohľadávke, ktorá vznikla voči daňovému
subjektu po vyhlásení konkurzu, nemožno započítať
daňovú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením
konkurzu. Započítanie daňových pohľadávok
podľa § 63 ods. 2 až 4 a 8 až 10 tým nie je dotknuté.
(7) Povolením reštrukturalizácie zanikajú daňové pohľadávky
alebo ich časti, ktoré daňový subjekt na základe
schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí
plniť. Zanikajú aj všetky daňové pohľadávky vzniknuté
pred povolením reštrukturalizácie alebo ich časti, ktoré
nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť. Zanikajú aj
sankcie alebo tie časti, ktoré neboli na účely reštrukturalizačného
konania považované za daňové pohľadávky
podľa § 95 ods. 1, ak sa tieto sankcie vzťahujú na daňové
pohľadávky vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie.
Tieto daňové pohľadávky a sankcie alebo ich
časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne
vyrubiť.
(8) Ak súd uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie
a začne konkurzné konanie na majetok daňového
subjektu, správca dane môže začať daňové exekučné
konanie alebo pokračovať v daňovom exekučnom
konaní, iba ak po ukončení konkurzného konania daňovému
subjektu zostane majetok.
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 96
Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak,
zaokrúhľuje sa daň, základ dane, preddavky na daň, sankčný úrok,
pokuta a úrok na celé desiatky eurocentov nadol.
§ 99
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva,
ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná, neustanovuje inak.
§ 100
Rozhodnutia vylúčené z preskúmavania súdmi
Z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o
a) odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku (§ 59),
b) platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach (§ 59),
c) odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti (§ 64),
d) odpustení sankcie (§ 103).
§ 101a
Na účely správy daní sú správca dane, daňové riaditeľstvo,
colné riaditeľstvo a ministerstvo oprávnené
spracúvať osobné údaje daňových subjektov, zástupcov
daňových subjektov a tretích osôb v súlade s osobitným
predpisom; 20a) údaje možno sprístupniť len obci, ako
správcovi dane, 20b) daňovým orgánom, 20c) colným orgánom,
20d) ministerstvu a v súvislosti so správou daní a plnením
úloh podľa osobitného predpisu 20e) aj právnickej
osobe alebo fyzickej osobe, súdu a orgánom činným
v trestnom konaní. V informačných systémoch 20a) možno
spracúvať meno a priezvisko fyzickej osoby, adresu
jej trvalého pobytu a rodné číslo, ak jej nebolo pridelené
daňové identifikačné číslo (§ 31 ods. 11).
§ 102
Ministerstvo môže celkom alebo sčasti oslobodiť od daní
z príjmov novovzniknuté daňové subjekty, ktoré odvádzajú daň
z príjmov do štátneho rozpočtu republiky. Okruh daňových subjektov
a bližšie podmienky na oslobodenie ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.
§ 103
(1) Ministerstvo, ak ide o sumy vyššie ako sumy podľa
odsekov 3 a 4 a ak nerozhoduje obec podľa odseku
5, na žiadosť daňového subjektu
a) odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by
jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňového
subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu; ak
ide o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je
daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto
dane okrem sankcie,
b) môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu,
ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatenie
viedlo k hospodárskemu zániku daňového subjektu
a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší
než vyrubená sankcia; ak ide o úľavu zo sankcie alebo
o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je daňový
subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto
dane okrem sankcie,
c) môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu,
ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z dôvodu,
že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť
alebo nesplnil povinnosť v lehote ustanovenej
podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov 1) z dôvodu
nesprávnej aplikácie právneho predpisu; ak
ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie
prislúchajúcej k dani, je daňový subjekt povinný
preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie.
(2) Ministerstvo môže
a) rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia, ak ide
o daňové subjekty so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,
b) vo vzťahu k zahraničiu vykonať opatrenia na zabezpečenie
vzájomnosti alebo odvetné opatrenia na účely vzájomného
daňového vyrovnania.
(3) Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo na žiadosť
daňového subjektu odpustia sankciu z dôvodov
uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môžu povoliť úľavu
zo sankcie, alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených
v odseku, 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie
v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide
a) o fyzickú osobu, sumu 165 969,59 eura,
b) o právnickú osobu, sumu 1 659 695,94 eura.
(4) Daňový úrad a colný úrad na žiadosť daňového
subjektu odpustia sankciu z dôvodov uvedených v odseku
1 písm. a) alebo môžu povoliť úľavu zo sankcie,
alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku
1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom
prípade nepresiahne, ak ide
a) o fyzickú osobu, sumu 33 193,92 eura,
b) o právnickú osobu, sumu 331 939,19 eura.
(5) Správca dane, ktorým je obec, môže pri daniach,
ktoré spravuje, na žiadosť daňového subjektu odpustiť
sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov uvedených
v odseku 1 písm. a) až c).
(6) Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo môže odpustiť sankciu uloženú poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti, 20f)
ak
zanikol zrušením bez právneho nástupcu a jeho práva a povinnosti podľa osobitného
zákona 20g) prešli na zriaďovateľa, ktorým
je obec alebo vyšší územný celok, ak o odpustenie sankcie tento zriaďovateľ požiada;
rovnako môže odpustiť sankciu zriaďovateľovi poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, 20f) ktorého má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti
a ktorý zanikol zrušením bez právneho
nástupcu a jeho práva a povinnosti prešli podľa osobitného zákona 20g) na tohto
zriaďovateľa, ak o odpustenie sankcie tento
zriaďovateľ požiada. Ak ide o sankciu prislúchajúcu k dani, je obec alebo vyšší územný
celok povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie.
(7) Žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie
sankcie sa vždy predkladá správcovi dane. Správca
dane je povinný túto žiadosť postúpiť príslušnému
orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Odpustiť
sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie možno podľa odseku
1 písm. a) až c) a odsekov 3 až 6 v súlade s týmto
zákonom a s osobitným predpisom. 8g) O povolení úľavy
zo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie.
(8) Ministerstvo môže vydať opatrenia na zamedzenie
nezrovnalostí vzniknutých z uplatňovania ustanovení daňového
predpisu alebo na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých
z uplatňovania daňových predpisov. Toto opatrenie uverejňuje
ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a vyhlasuje v zbierke
zákonov uverejnením oznámenia ministerstva o jeho vydaní.
(9) Ministerstvo je oprávnené vydať metodické usmernenie na
zabezpečenie jednotnej aplikácie tohto zákona a osobitných
zákonov. 1) Toto usmernenie uverejňuje ministerstvo vo svojom
publikačnom orgáne a je pre orgány vykonávajúce správu daní
záväzné; tým nie je dotknuté právo daňového subjektu domáhať sa
ochrany svojich práv súdnou cestou.
(10) Vláda Slovenskej republiky môže vydať nariadenie, ktorým
ustanoví, že daňovým subjektom, ktoré do termínu ustanoveného
v nariadení majú zaplatenú aspoň daň okrem sankcie, zaniká daňový
nedoplatok (§ 65 ods. 4) zodpovedajúci nezaplatenej sankcii prislúchajúcej
k tejto dani. V nariadení vláda Slovenskej republiky môže
ustanoviť ďalšie podmienky zániku daňového nedoplatku podľa prvej
vety.
(11) Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej
osoby oznámi o inom daňovom subjekte údaje uvedené v § 23b
ods. 12.
(12) Ak bola Európskej komisii predložená žiadosť
o schválenie poskytnutia štátnej pomoci formou úľavy
zo sankcie alebo formou odpustenia zo sankcie v súlade
s osobitným predpisom 8g) alebo ak ide o žiadosť o povolenie
úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie z dôvodu
podľa odseku 1 písm. c), správca dane nepoužije
preplatok (§ 63) na úhradu časti alebo celého daňového
nedoplatku pozostávajúceho zo sankcií, na ktorý bola
úľava alebo odpustenie požadované, a to odo dňa doručenia
tejto žiadosti daňovému úradu až do dňa doručenia
rozhodnutia o tejto žiadosti daňovému subjektu.
§ 104
Pre právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú
alebo inú zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky ku dňu
účinnosti tohto zákona, začne lehota určená v § 31 ods. 1 plynúť
dňom účinnosti tohto zákona.
§ 105
Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na daňové konanie
začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Právne účinky
procesných úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou tohto zákona,
zostávajú zachované. Zachovaná zostáva i miestna príslušnosť
správcu dane, ktorá bola pri zrušených daniach pri ich poslednom
vyrubení.
§ 105a
Na ukončenie daňovej kontroly, ktorá sa začala pred 1. májom
2003, sa vzťahuje ustanovenie § 30a.
§ 106
Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na dane zrušené, ak
konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona.
§ 107
Ak nie je v osobitnom predpise ustanovené inak, daňové
subjekty zaregistrované u správcu dane podľa doterajších
predpisov, splnia svoju registračnú povinnosť podľa tohto zákona
do 30. júna 1993. Obdobný postup sa vzťahuje aj na daňové subjekty
vykonávajúce činnosti, na ktoré sa registračná povinnosť pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona nevzťahovala.
§ 108
Správu notárskych poplatkov, pri ktorých vznikla povinnosť na
ich vyrubenie do 31. decembra 1992, vykonáva súd podľa osobitného
predpisu. 21)
§ 109
(1) Tlačivá, ktorých vzor ustanovuje opatrenie, ktoré vydá
ministerstvo podľa § 38 ods. 2, možno po prvýkrát použiť za
zdaňovacie obdobie roku 2001. Pri daniach, pri ktorých zdaňovacím
obdobím nie je kalendárny rok, možno tlačivá použiť na zdaňovacie
obdobie začínajúce sa po 31. decembri 2001; pri daniach, ktoré sa
nevyrubujú za zdaňovacie obdobie ani na zdaňovacie obdobie, možno
tlačivá použiť, ak daňová povinnosť vznikla po 31. decembri 2001.
(2) Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej
činnosti a z funkčných požitkov znížených o sumy podľa osobitného
zákona, 8bd) poskytnutých jednotlivým daňovníkom v peňažnej
i nepeňažnej forme za uplynulé zdaňovacie obdobie a o zrazených
preddavkoch na daň z týchto príjmov sú platitelia dane povinní za
uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť správcovi dane podľa § 38
ods. 15 po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roku 2001.
(3) zrušený od 1.1.2004.
§ 110
Rozhodnutia o počte vyživovaných osôb, vydané správcom dane
pre účely dane zo mzdy, ktoré boli vydané podľa zákona č. 76/1952 Zb. o dani
zo mzdy v znení
neskorších predpisov a vyhlášky Federálneho ministerstva financií, Ministerstva
financií Českej republiky a Ministerstva financií
Slovenskej republiky č. 161/1976 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy,
v znení
neskorších predpisov, strácajú platnosť pre zdanenie miezd
vyplatených za obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 110a
(1) Na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do
1. septembra 1999, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
(2) Na konania správnych orgánov, ktoré postupovali podľa
tohto zákona v znení platnom do 1. septembra 1999, sa vzťahujú
doterajšie predpisy.
(3) Na konania správnych orgánov, ktoré postupovali podľa
tohto zákona a ktoré začnú konanie po 1. septembri 1999, sa
vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.
(4) Päťročná lehota na zánik práva vyrubiť daň sa prvý raz
uplatní, ak povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie
vznikla po 1. septembri 1999 alebo ak po 1. septembri 1999 vznikla
daňová povinnosť bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové
priznanie alebo hlásenie podať. Ak povinnosť podať daňové
priznanie alebo hlásenie vznikla pred 1. septembrom 1999 alebo ak
pred 1. septembrom 1999 vznikla daňová povinnosť bez toho, aby tu
súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať,
začne plynúť nová päťročná lehota, ak bol úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo jej doplatku vykonaný pred uplynutím lehoty
podľa doterajších predpisov.
(5) Vymáhanie daňových nedoplatkov začaté pred účinnosťou
tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
(6) zrušený od 1.1.2004
(7) zrušený od 1.1.2004.
§ 110b
(1) Daňový dlžník je oprávnený do 31. decembra 2000 použiť na
čiastočnú alebo úplnú úhradu svojho daňového nedoplatku podľa
stavu k 31. decembru 1999 dlhopis Fondu národného majetku
Slovenskej republiky 22) (ďalej len "dlhopis"). Za podmienok
uvedených v odsekoch 2 až 6 je daňový úrad povinný prijať od
daňového dlžníka dlhopis na čiastočnú alebo úplnú úhradu týchto
daňových nedoplatkov:
a) daňový nedoplatok na daniach daňovej sústavy platnej do
31. decembra 1992,
b) daňový nedoplatok dane z príjmov fyzických osôb,
c) daňový nedoplatok dane z príjmov právnických osôb,
d) daňový nedoplatok dane z pridanej hodnoty,
e) daňový nedoplatok dane z dedičstva, dane z darovania, dane
z prevodu a prechodu nehnuteľností,
f) daňový nedoplatok na spotrebnej dani podľa osobitných
predpisov. 13d)
(2) Dlhopis nemožno použiť na čiastočnú alebo úplnú úhradu
daňových nedoplatkov, ak daňový úrad začal daňové exekučné
konanie.
(3) Na účely použitia dlhopisu na čiastočnú alebo úplnú úhradu
daňového nedoplatku je menovitá hodnota dlhopisu vrátane jeho
výnosu 23) zníženého o daň vyberanú osobitnou sadzbou dane podľa
osobitného predpisu 24) 13 740 Sk.
(4) Dlhopis možno použiť na čiastočnú alebo úplnú úhradu
daňového nedoplatku, len ak
a) suma daňového nedoplatku nie je nižšia ako 13 740 Sk,
b) na dlhopise neviazne záložné právo alebo nie je pozastavený
výkon práva nakladať s týmto dlhopisom,
c) daňový dlžník písomne požiada daňový úrad o vydanie potvrdenia
o použití dlhopisu na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového
nedoplatku,
d) daňový úrad vydá potvrdenie o použití dlhopisu na čiastočnú
alebo úplnú úhradu daňového nedoplatku, ktoré obsahuje najmä
druh dane, na ktorej sa zníži daňový nedoplatok, sumu daňového
nedoplatku, na ktorý sa použije dlhopis a tomu zodpovedajúci
počet dlhopisov, pričom hodnota týchto dlhopisov vypočítaná
ako násobok sumy podľa odseku 3 nesmie prevýšiť sumu daňového
nedoplatku.
(5) Zníženie alebo úhrada daňového nedoplatku použitím
dlhopisu sa vykoná ku dňu nasledujúcemu po dni použitia dlhopisu,
pričom sa za deň použitia dlhopisu považuje deň pripísania
dlhopisu na účet daňového riaditeľstva vedený v Stredisku cenných
papierov Slovenskej republiky. 19c) Príjmy z výnosov dlhopisov
pripísaných na účet daňového riaditeľstva vedený v Stredisku
cenných papierov Slovenskej republiky 19c) a príjmy získané
splatením týchto dlhopisov sú príjmom štátneho rozpočtu.
(6) Na postup pri prevode dlhopisu sa vzťahuje osobitný
predpis, 19c) pričom sa za kúpnu cenu dlhopisu považuje menovitá
hodnota dlhopisu vrátane jeho výnosu 23) zníženého o daň vyberanú
podľa osobitného predpisu 24) uvedená v odseku 3.
§ 110c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2004
(1) Pri povoľovaní úľav z penále, pokút, zo zvýšenia dane
a z úrokov vyrubených do 31. decembra 2003 sa postupuje podľa
zákona účinného do 31. decembra 2003.
(2) Na konanie vo veciach paušálnej dane sa použije zákon
účinný do 31. decembra 2003.
(3) Na penále za nezaplatenie preddavku na daň podľa
osobitného zákona 6ec) vyrubené do 31. decembra 2003 a na sankčný
úrok za nezaplatenie preddavku na daň podľa osobitného
zákona 6ec) vyrubený za obdobie od 1. januára 2004 do 31. marca
2004 sa vzťahuje zákon účinný do 31. decembra 2003.
(4) Ustanovenie § 65c sa prvý raz uplatní, ak je daňový
subjekt v omeškaní s platením dane viac ako šesť mesiacov po
1. januári 2004.
(5) Do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej
republiky k Európskej únii sa ustanovenia § 35b ods. 1 až 9
uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty
a spotrebných daní.
§ 110d
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskeho spoločenstva
a Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 110e
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2005
Ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok
účinné od 1. januára 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty
a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie,
vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako použije
ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách
a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona
o správnych deliktoch.
§ 110f
Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2006
(1) Vyplácajúci zástupca oznámi do 31. marca 2006
podľa § 32 ods. 15 úhrnnú sumu úrokového príjmu, na
ktorej vyplatenie, poukázanie alebo pripísanie vznikol
nárok od 1. júla 2005.
(2) Ustanovenie § 95a sa použije, ak všeobecné predpisy
upravujúce konkurz, vyrovnanie alebo reštrukturalizáciu
neustanovujú inak.
§ 110g
Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. septembra 2007
(1) Daňové konanie a daňové exekučné konanie, ktoré
boli začaté a neboli ukončené do 31. augusta 2007,
dokončia sa podľa zákona účinného k 31. augustu
2007, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2) Na konkurzné konanie a vyrovnacie konanie začaté
a neukončené podľa osobitného predpisu 25) sa vzťahujú
ustanovenia § 61, 65a a 95a v znení účinnom
k 31. augustu 2007.
(3) Ak daňový subjekt doručil podanie príslušnému
orgánu podľa zákona účinného k 31. augustu 2007
a konanie o ňom bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona, na konanie sa použijú ustanovenia
tohto zákona účinné od 1. septembra 2007.
(4) Fyzická osoba, ktorá nemala registračnú povinnosť
podľa zákona účinného k 31. augustu 2007, je povinná
požiadať správcu dane o registráciu podľa § 31 ods. 2 písm. a) podľa zákona účinného
od 1. septembra
2007 najneskôr do 31. decembra 2007.
(5) Na vyrubenie sankčného úroku z dlžnej sumy po
31. auguste 2007 sa použije § 35b ods. 2 v znení účinnom
od 1. septembra 2007, ak nezaniklo právo na jeho
vyrubenie.
(6) Ustanovenie § 69 v znení účinnom od 1. septembra
2007 sa po prvýkrát uplatní na daňové nedoplatky,
ktoré vznikli odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 110h
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2009
Ak do 31. decembra 2008 nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby
pri výpočte pokuty (§ 35 ods. 1 a 3), sankčného úroku (§ 35b ods.
1 a 6), úroku z odloženej sumy (§ 59 ods. 7) a úroku (§ 63 ods. 6), po 31. decembri
2008 sa použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného
do 31. decembra 2008.
§ 110i
Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. marca 2009
(1) Konanie o uložení pokuty podľa § 35 ods. 8 až 12
v znení účinnom k 28. februáru 2009 a blokovej pokuty
podľa § 35a v znení účinnom k 28. februáru 2009, ktoré
bolo začaté, avšak nebolo právoplatne ukončené
k 28. februáru 2009 sa dokončí podľa zákona účinného
k 28. februáru 2009.
(2) Za porušenie ustanovení doterajšieho predpisu, 26) o ktorom sa k 28. februáru
2009 neviedlo konanie, sa
uloží pokuta podľa zákona účinného k 28. februáru
2009.
(3) Ak osoba podľa § 35 ods. 8 v znení účinnom od
1. marca 2009 používa v súlade s osobitným
predpisom 27) pokladnicu podľa doterajšieho predpisu, 26)
za porušenie ustanovení doterajšieho predpisu, 26) sa
uloží pokuta podľa zákona účinného k 28. februáru
2009.
§ 110j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
(1) Daňovému subjektu, ktorý používa elektronickú registračnú pokladnicu podľa osobitného
predpisu, 27) colný úrad na účely
spotrebných daní 1b) za porušenie ustanovení osobitného predpisu 26) v období od
1. marca 2009 do
31.
decembra 2010 uloží pokutu podľa zákona účinného k 28. februáru 2009.
(2) Ustanovenie § 65b ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije aj na
nevymožiteľný daňový nedoplatok, u ktorého do 31. decembra 2009
uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol; správca dane takýto
daňový nedoplatok postúpi právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou
štátu prvýkrát v júni 2010, najneskôr do 31. decembra 2010.
(3) Ustanovenie § 103 ods. 6 sa použije na daňový nedoplatok zodpovedajúci nezaplatenej
sankcii, evidovanej najneskôr k 30. júnu 2010.
(4) Fyzická osoba, ktorá nemala registračnú povinnosť podľa § 31 ods. 2 písm. a)
v znení účinnom do 31. decembra 2009, je povinná požiadať správcu
dane o registráciu podľa § 31 ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2010
najneskôr do 28. februára 2010. Fyzická osoba, ktorá nemala
oznamovaciu povinnosť podľa § 31 ods. 2 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra
2009, je povinná splniť si oznamovaciu povinnosť podľa § 31 ods. 2
písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010 najneskôr do 28. februára 2010.
(5) Ak do 31. decembra 2009 nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej
sadzby pri výpočte pokuty (§ 35 ods. 2), sankčného úroku (§ 35b ods.
2 a 6), úroku z odloženej sumy (§ 59 ods. 7), úroku (§ 60 ods. 2) a úroku (§ 63
ods. 6), po 31. decembri 2009 sa použije základná úroková sadzba
podľa zákona účinného do 31. decembra 2009.
(6) Lehota na zánik práva vyrubiť daň ustanovená v § 45 ods. 1 v znení účinnom od
1. januára 2010 pre daňový subjekt, ktorý si uplatňuje
odpočítavanie daňovej straty podľa osobitného predpisu 11daf) v znení účinnom od
1. januára 2010, sa prvýkrát použije pri
podaní daňového priznania, v ktorom sa vykáže daňová strata za zdaňovacie obdobie,
ktoré skončí po 31. decembri 2009.
§ 111
Zrušuje sa
1. § 27 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
2. vyhláška Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo
veciach daní a poplatkov.
§ 111a
Zrušuje sa zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z.z.
§ 111b
Zrušujú sa:
1. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky
č. 495/2001 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o členení
majetku na účely podania majetkového priznania,
2. opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky
z 28. novembra 2001 č. 18576/2001-71, ktorým sa ustanovuje
vzor majetkového priznania (oznámenie č. 496/2001 Z.z.).
§ 112
(1) Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
(2) Ustanovenia § 31 pre daň z pridanej hodnoty a § 95
nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.
Vyhláška č. 102/1993 Z.z. nadobudla účinnosť 13. májom 1993.
Zákon č. 165/1993 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 1993.
Zákon č. 253/1993 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1994,
okrem čl. I bod 64 (§ 48 ods. 1), ktorý nadobudol účinnosť
5. novembrom 1993.
Zákon č. 254/1993 Z.z. nadobudol účinnosť 5. novembrom 1993.
Zákon č. 172/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 20. júlom 1994.
Zákon č. 187/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 1994.
Zákon č. 249/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 1994.
Zákon č. 367/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 30. decembrom 1994.
Zákon č. 374/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1995.
Zákon č. 58/1995 Z.z. nadobudol účinnosť 30. marcom 1995.
Zákon č. 146/1995 Z.z. nadobudol účinnosť 20. júlom 1995.
Zákon č. 304/1995 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1996.
Zákon č. 386/1996 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1997.
Zákon č. 12/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 1998.
Zákon č. 219/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 1999.
Zákon č. 367/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 29. decembrom 1999.
Zákon č. 240/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2000.
Zákon č. 493/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2001.
Uznesenie č. 33/2002 Z.z., ktorým sa pozastavila účinnosť
čl. I bodu 38 (§ 40) a bodu 75 (§ 110a ods. 6) zákona č.
493/2001
Z.z., nadobudlo účinnosť 26. januárom 2002.
Zákon č. 215/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2002.
Zákon č. 233/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 8. májom 2002.
Zákony č. 291/2002 Z.z. a č. 526/2002 Z.z.
nadobudli
účinnosť
1. januárom 2003.
Zákon č. 114/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2003.
Zákon č. 609/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2004
s výnimkou čl. I bodu 63 § 35b ods. 10, ktorý nadobudol účinnosť
dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej
republiky k Európskej únii.
Zákon č. 191/2004 Z.z. nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia
platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej
únii.
Zákon č. 215/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2004.
Zákon č. 350/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2004.
Zákon č. 443/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2004.
Zákon č. 523/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 30. septembrom 2004.
Zákon č. 679/2004 Z.z.nadobudol účinnosť 1. januárom 2005
okrem čl. I bodu 75 a
čl. III bodu 2,
ktoré nadobudli účinnosť
1. júla 2005.
Zákon č. 68/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2005.
Zákony č. 534/2005 Z.z. a č. 584/2005 Z.z. nadobudli
účinnosť 1. januárom 2006.
Zákon č. 122/2006 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2006.
Zákon č. 215/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2007
okrem čl. I jedenásteho bodu § 14c, ktorý nadobudol
účinnosť 1. októbrom 2007.
Zákon č. 358/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2007.
Zákon č. 514/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 15. decembrom 2008.
Zákony č. 465/2008 Z.z. a č. 563/2008 Z.z. nadobudli
účinnosť 1. januárom 2009.
Zákon č. 289/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2009.
Zákon č. 83/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2009.
Zákon č. 466/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 15. decembrom 2009.
Zákony č. 504/2009 Z.z. a č. 563/2009 Z.z. nadobudli
účinnosť 1. januárom 2010.
Zákon č. 52/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2010.
Zákon č. 136/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2010.
I. Gašparovič v.r.
V. Mečiar v.r.
Čl.1
(Zavedený vyhláškou č. 102/1993 Z.z.)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 40 ods. 13
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
ustanovuje:
§ 1
V majetkovom priznaní sa neuvádza tento majetok:
a) hnuteľné veci osobnej potreby, ktoré preukázateľne neslúžia
podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, ak ich úhrnná
hodnota u jednej fyzickej osoby neprevyšuje 100 000 Sk,
b) obvyklé zariadenie domácnosti, ak jeho úhrnná hodnota
neprevyšuje 300 000 Sk,
c) vklady fyzických osôb v peňažných ústavoch v zahraničnej
mene 1),
d) peňažné prostriedky fyzických osôb v hotovosti v domácej
a zahraničnej mene,
e) majetok sanitárneho charakteru, ktorý slúži výlučne
invalidných osobám a zdravotne ťažko postihnutým osobám,
f) originály vlastných umeleckých diel,
g) vlastné nehmotné práva priemyselného vlastníctva 2),
h) autorské práva,
ch) nevymožiteľné pohľadávky.
§ 2
(1) Hnuteľnými vecami osobnej potreby podľa § 1 písm. a) sú
najmä odevy, obuv, bielizeň, doplnky odevov (okrem šperkov), knihy
a hudobné nástroje.
(2) Obvyklým zariadením domácnosti podľa § 1 písm. b) je najmä
nábytok, koberce, televízor, video, rozhlasový prijímač,
magnetofón, gramofón, práčka, chladnička, mraznička, vysávač
kuchynský robot, kuchynský riad a príbory.
(3) Za hnuteľné veci osobnej potreby a obvyklé zariadenie
domácnosti sa nepovažujú predmety zbierkovej alebo starožitnej
povahy.
(4) Majetkom sanitárneho charakteru podľa § 1 písm. e) sú
najmä zdravotnícke pomôcky, kompenzačné pomôcky a zdravotnícke
potreby vrátane špeciálne upravených vozidiel.
Čl.2
(Zavedený článkom XII zákona č. 58/1995 Z.z.)
Banka je povinná do 60 dní od účinnosti tohto zákona *)
písomne oznámiť daňovému úradu príslušnému podľa sídla alebo
bydliska podnikateľa, ktorý je alebo bol jej klientom, čísla účtov
podnikateľa, ktorý je alebo bol jej klientom, otvorených od
1. januára 1990 do účinnosti tohto zákona, a to aj ak boli do
účinnosti tohto zákona zrušené; túto informáciu môže daňový úrad
poskytnúť len inému správcovi dane.
Čl.3
(Zavedený zákonom č. 304/1995 Z.z.)
Ustanovenia čl. II zákon č. 304/1995 Z.z. sa vzťahujú aj na
daňové konania neukončené do účinnosti zákona č. 304/1995 Z.z..
Pokuty podľa § 35 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov uložené
ku dňu účinnosti zákona č. 304/1995 Z.z., a to aj právoplatne, sa
nevymáhajú, pričom daňové konania sa zastavia.
PRÍL.1
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov
členských štátov
v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv.
1.; Ú.v. ES L 336, 27.12.1977)
v znení smernice Rady 79/1070/EHS zo 6. decembra 1979 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ,
9/zv. 1.; Ú.v. ES L 331,
27.12.1979), smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, 9/zv. 1.; Ú.v. ES L 76,
23.3.1992), smernice Rady 2003/93/ES zo 7. októbra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, 9/zv. 1.; Ú.v. EÚ L 264,
15.10.2003), smernice Rady 2004/56/ES z 21. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, 9/zv. 2.; Ú.v. EÚ L 127,
29.4.2004), smernice Rady 2004/106/ES zo 16. novembra 2004 (Ú.v. EÚ L 359, 4.12.2004)
a smernice Rady
2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú.v. EÚ L 129, 20.12.2006).
2. Smernica Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok
týkajúcich sa určitých
poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 2/zv. 1.;
Ú.v. ES L 73, 19.3.1976)
v znení smernice Rady 79/1070/EHS zo 6. decembra 1979 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ,
9/zv. 1.; Ú.v. ES L 331,
27.12.1979), smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, 9/zv. 1.; Ú.v. ES L 76,
23.3.1992) a smernice Rady 2001/44/ES z 15. júna 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ,
2/zv. 12.; Ú.v. ES L 175,
28.6.2001).
3. Smernica Komisie 2002/94/ES z 9. decembra 2002 ustanovujúca podrobné pravidlá
vykonávania určitých
ustanovení Smernice Rady 76/308/EHS o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich
sa určitých poplatkov,
ciel, daní a iných opatrení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 2/zv. 12.; Ú.v. ES L 337,
13.12.2002) v znení
smernice Komisie 2004/79/ES zo 4. marca 2004 (Ú.v. EÚ L 168, 1.5.2004) a smernice
Komisie 2006/84/ES z 23.
októbra 2006 (Ú.v. EÚ L 362, 20.12.2006).
4. Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty
úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú.v. EÚ L 157,
26.6.2003) v znení smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú.v. EÚ L
168, 1.5.2004), rozhodnutia Rady 2004/587/ES z 19. júla 2004 (Ú.v. EÚ L 257, 4.8.2004)
a smernice Rady
2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú.v. EÚ L 129, 20.12.2006).
PRÍL.2
ZOZNAM ZÁVISLÝCH
ÚZEMÍ ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÉ NA ZÁKLADE MEDZINÁRODNEJ ZMLUVY SO SLOVENSKOU REPUBLIKOU
PRISTÚPILI K SMERNICI RADY
2003/48/ES Z 3. JÚNA 2003 O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU
Z ÚSPOR V PODOBE VÝPLATY ÚROKOV
Územia závislé na Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sú:
Guernsey
Jersey
Ostrov Man (Isle of Man)
Kajmanské ostrovy (Cayman Islands)
Britské panenské ostrovy (British Virgin Islands)
Anguilla
Montserrat
Ostrovy Turks a Caicos.
Územia závislé na Holandskom kráľovstve sú:
Aruba
Holandské Antily.
PRÍL.3
ZOZNAM TRETÍCH ŠTÁTOV, S KTORÝMI EURÓPSKE SPOLOČENSTVO
V MENE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV UZAVRELO DOHODY O PRISTÚPENÍ
K SMERNICI RADY 2003/48/ES Z 3. JÚNA 2003
O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR V PODOBE VÝPLATY ÚROKOV
Andorra, 1)
Lichtenštajnsko, 2)
Monako, 3)
San Maríno, 4)
Švajčiarsko. 5)
1) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z.z.
o opatreniach na zabezpečenie prechodu česko-slovenskej meny na
slovenskú menu a doplnení devízového zákona.
1) Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov.
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene
a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na
trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
Zákon č. 104/2004 Z.z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 107/2004 Z.z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja
v znení zákona č. 667/2004 Z.z.
Zákon č. 554/2003 Z.z. o dani z prevodu a prechodu
nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb.
o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z.z.
Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
1) Rozhodnutie Rady 2005/356/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym
spoločenstvom a Andorrským kniežatstvom,
upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES
o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe
výplaty úrokov (Ú.v. EÚ L 114, 4.5.2005).
1a) Zákon č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly.
1b) Napríklad zákon č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu
a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe
a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z., zákon
č. 104/2004 Z.z. o spotrebnej dani z vína, zákon č.
107/2004
Z.z. o spotrebnej dani z piva, zákon č. 106/2004 Z.z.
o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, zákon č. 98/2004
Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
1c) Zákon č. 240/2001 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve.
1d) Napríklad zákon č. 150/2001 Z.z. v znení zákona č.
182/2002 Z.z., zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej
službe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1e) Napríklad zákon č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov
a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z.z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe
v znení neskorších predpisov.
1f) Napríklad zákon č. 313/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
2) Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch
a zlepšovacích návrhoch.
2) Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
2) Rozhodnutie Rady 2005/353/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym
spoločenstvom a Lichtenštajnským kniežatstvom
upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES
o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe
výplaty úrokov (Ú.v. EÚ L 112, 3.5.2005).
3) Napr. zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.
3) Rozhodnutie Rady 2005/347/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym
spoločenstvom a Monackým kniežatstvom
ustanovujúcej opatrenia rovnocenné tým, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES
o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty
úrokov (Ú.v. EÚ L 110, 30.4.2005).
4) Napr. zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty.
4) Rozhodnutie Rady 2005/357/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym
spoločenstvom a Sanmarínskou republikou,
upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES
o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe
výplaty úrokov (Ú.v. EÚ L 114, 4.5.2005).
4a) Zákon č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 440/2002 Z.z. o správach finančnej kontroly
v znení zákona č. 182/2002 Z.z.
4aa) Zákon č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej
pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov.
5) § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných
skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5) Rozhodnutie Rady 2004/911/ES z 2. júna 2004 o podpísaní a uzavretí Dohody medzi
Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou
upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES
o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe
výplaty úrokov a o sprievodnom memorande o porozumení (Ú.v. EÚ L 385, 29.12.2004).
5a) § 21 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady
č. 524/1990 Zb.
5b) Zákon č. 507/2001 Z.z. o poštových službách.
6) § 26 až 29 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka v znení
neskorších predpisov (úplné znenie č. 47/1992 Zb.).
6aa) Zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
6ab) Napríklad § 3 Trestného poriadku.
6c) Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov.
6ea) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
6eb) Napríklad zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
6ec) Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
6ed) § 31 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení zákona
č. 562/2003 Z.z.
6ee) § 33 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
6ef) Napríklad zákon č. 150/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
6eg) § 17 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
6f) § 610 a nasl. Obchodného zákonníka.
§ 765 a nasl. Občianskeho zákonníka.
6g) Napr. § 16 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 312/1993 Z.z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových
výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 182/1994 Z.z.
6ga) § 151j až 151md Občianskeho zákonníka.
6h) § 10 ods. 1 Trestného poriadku.
7) Zákon č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.
7a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z.
o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z.
o kontrole v štátnej správe.
7aa) Napríklad zákon č. 150/2001 Z.z. v znení zákona č.
182/2002
Z.z., zákon č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach v znení
neskorších predpisov.
7ab) Napríklad zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády
a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov.
7b) Napríklad zákon č. 238/2001 Z.z. Colný zákon v znení
neskorších predpisov, zákon č. 240/2001 Z.z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 239/2001 Z.z. v znení
neskorších predpisov.
7c) Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb.
v znení neskorších predpisov, § 8 zákona č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.
8) Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z.z.
o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä
organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách
niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 58/1996 Z.z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
8a) Napríklad zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady.
8aa) Zákon č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
8ab) Zákon č. 431/2002 Z.z. v znení zákona č.
562/2003 Z.z.
8b) Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani
z nehnuteľností v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 87/1993 Z.z. a zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 159/1993 Z.z.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani
z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu
nehnuteľností v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 87/1993 Z.z.
8bd) § 6 ods. 12 zákona č. 366/1999 Z.z. v znení zákona
č. 466/2000 Z.z.
8e) Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní
z príjmov a z majetku (oznámenie č. 229/1993 Z.z.).
8f) Zákon č. 239/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
8fa) Zákon č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh
v znení zákona č. 211/2003 Z.z.
8g) Napríklad zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006
z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy
na pomoc de minimis (Ú.v. EÚ L 379, 28.12.2006).
8h) § 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov.
8ha) § 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v
znení
zákona č. 526/2002 Z.z.
8i) § 58 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
v znení neskorších predpisov.
8j) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov.
8ja) Zákon č. 472/2002 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci
pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z.z.
o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení
zákona č. 177/2004 Z.z.
Zákon č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní
niektorých finančných pohľadávok.
8k) § 34 ods. 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z.z. v znení zákona č. 32/2002 Z.z.
8l) Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8m) Napríklad zákon č. 446/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 472/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov, nariadenie Rady č. 1798/2003/ES zo 7. októbra
2003 o administratívnej spolupráci v oblasti nepriameho
zdaňovania (DPH) a o zrušení nariadenia č. 218/1992/EHS
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 264, 15/10/2003,
strany 1 - 11).
8n) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov
(zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších
predpisov.
8na) Zákon č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 331/2005 Z.z.
8nb) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších
predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 198/1994 Z.z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších
predpisov, zákon č. 215/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov.
9) § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.
9a) § 2 zákona č. 178/1998 Z.z. o podmienkach predaja výrobkov
a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov.
9b) § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
9c) § 78a zákona č. 222/2004 Z.z. v znení zákona č.
215/2007 Z.z.
10) § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z.
10a) Napríklad zákon č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 106/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
10b) § 5 a 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov.
10ba) § 45a ods. 2 a
§ 66ba ods. 3 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
10bb) § 49 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
10c) § 90 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
10ca) Zákon č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10cb) § 91 ods. 4 písm. c) a
ods. 5 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení
zákona č. 214/2006 Z.z.
10d) Napr. § 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb.
o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov.
10e) Napríklad § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 13/1993 Z.z. o umeleckých fondoch.
11) § 38 ods. 3 písm. c) zákona č. 21/1992 Zb. o bankách.
11ab) Napríklad zákon č. 595/2003 Z.z. - (skrátená citácia zákona
o dani z príjmov).
11ac) § 78 zákona č. 222/2004 Z.z.
11ad) § 79 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení zákona č.
651/2004 Z.z.
11ae) § 80 zákona č. 222/2004 Z.z.
11aea) § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.
11aeb) § 38 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
11af) Napríklad zákon č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 104/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
11ag) Zákon č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
§ 78a zákona č. 222/2004 Z.z. v znení zákona č.
215/2007 Z.z.
11ah) Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
11ai) § 4 ods. 4 zákona č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých
finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
11aj) § 8 zákona č. 466/2009 Z.z.
11ak) § 3 písm. a) prvý až ôsmy bod zákona č. 466/2009 Z.z.
11al) § 2 písm. c) prvý bod zákona č. 466/2009 Z.z.
11am) Zákon č. 466/2009 Z.z.
11b) § 58 zákona č. 455/1991 Zb. Živnostenský zákon v znení
neskorších predpisov.
11c) § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 289/2008 Z.z.
11ca) § 10 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cb) § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cc) § 8 ods. 1 a
§ 10 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cca) § 2 písm. zc) zákona č. 289/2008 Z.z.
11cd) § 3 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z.
11ce) § 3 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cf) § 4 ods. 7 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cg) § 8 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z.
11ch) § 8 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z.
11ci) § 9 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cj) § 10 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z.
11ck) § 10 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cl) § 11 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cm) § 12 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cn) § 13 zákona č. 289/2008 Z.z.
11co) § 14 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cp) § 15 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cr) § 10 ods. 1 a
3 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cs) § 5 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z.
11ct) § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z.
11cu) § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 289/2008 Z.z.
11cv) § 5 ods. 2 písm. c) zákona č. 289/2008 Z.z.
11cw) § 5 ods. 2 písm. d) zákona č. 289/2008 Z.z.
11cx) § 6 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cy) § 7 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cz) § 16 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z.
11caa) § 16 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cab) § 4 ods. 7, § 5 ods. 2 písm. c) a
d), § 7 ods. 4 a
5, § 10 ods. 2,
§ 11 ods. 2 a 3,
§ 15 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z.
11cac) § 6 zákona č. 289/2008 Z.z.
11d) Zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
11da) § 2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z.z.
11daa) Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov.
11dab) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
11dac) Zákon č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
11dad) Zákon č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11dae) § 17b ods. 2 a
7 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení zákona č.
504/2009 Z.z.
11daf) § 30 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
12) Vládna vyhláška č. 150/1958 Ú.v. o vybavovaní sťažností,
oznámení a podnetov pracujúcich.
12a) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb.
v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady
č. 317/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
12aa) § 9 ods. 8 zákona č. 466/2009 Z.z.
12b) § 544 až 558 Občianskeho zákonníka.
13a) § 7 zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných
vecných práv k nehnuteľnostiam.
13b) § 151a až 151md Občianskeho zákonníka,
§ 73d až 73i zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov.
13c) Napr. § 262 zákona č. 618/1992 Zb. Colný zákon.
13d) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z.z.
v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z.z.
v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z.z.
v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z.z.
v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z.z.
v znení neskorších predpisov.
13da) § 358 až 364 Obchodného zákonníka.
§ 580 a 581 Občianskeho zákonníka.
13e) Napríklad zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z.z.
v znení neskorších predpisov.
13ea) Zákon č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
13eaa) § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. v znení zákona č.
83/2009 Z.z.
13eb) § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka.
13ec) § 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 520/2005 Z.z.
13ed) § 7 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov.
13ee) § 524 až 530 Občianskeho zákonníka.
13f) § 118 až 121 Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov.
13h) § 151e Občianskeho zákonníka.
13ha) Napríklad
§ 42 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z.
v znení neskorších predpisov,
§ 91 ods. 5 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov, § 47 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).
14) Napríklad Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov.
14a) Napríklad § 157 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z.z.
14b) Napríklad § 36 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z.z.
14c) § 15 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
14ca) Napríklad zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 29/1984
Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).
14cb) § 9 ods. 5 zákona č. 466/2009 Z.z.
14d) § 40 až 45 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.
14da) Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14db) Zákon č. 195/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.
14dc) Napríklad zákon č. 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb
v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/2002 Z.z. o rodičovskom
príspevku v znení neskorších predpisov, zákon
č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
14dd) Zákon č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej
starostlivosti o dieťa.
14de) Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí
a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14e) § 278 a 279 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov.
§ 69 až 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
14f) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z.
o rozsahu zrážok zo mzdy pri nútenom výkone rozhodnutia.
14g) § 716 až 719 Obchodného zákonníka.
14h) Napríklad Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
15) § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 171/2005 Z.z.
15a) § 14 zákona č. 514/2008 Z.z. o nakladaní s odpadom z ťažobného
priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16) Napríklad § 323 Obchodného zákonníka, § 558
Občianskeho
zákonníka.
16a) § 1 písm. b) zákona č. 283/1997 Z.z. o kolektívnej správe
práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
16b) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
16c) Zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej
pamiatkovej starostlivosti.
16d) Zákon č. 115/1998 Z.z. o múzeách a galériách a o ochrane
predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.
16e) § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.
17) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 246/1993 Z.z. o zbraniach a strelive v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 284/1995 Z.z.
17a) § 2 Obchodného zákonníka.
§ 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní
občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
17b) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
§ 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z.z. týkajúce
sa dlžníkov hospodáriacich na pôde.
18) § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona
Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb.
18a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z.
o cenách.
18b) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
18ba) § 16 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. v znení
neskorších
predpisov.
19a) § 2 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 202/1995 Z.z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov.
19aa) § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov.
19ab) Zákon č. 10/2004 Z.z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov
(puncový zákon).
19b) Napríklad § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 600/1992 Zb.
o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
19c) Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
19d) § 7,
70 a
71
zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 222/1996 Z.z.
19e) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z.z.
v znení zákona č. 45/1998 Z.z.
19f) § 21 a 34 zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky
č. 162/1995 Z.z.
19g) § 5 Obchodného zákonníka.
19h) § 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení zákona
č. 264/1992 Zb.
19i) § 481 Obchodného zákonníka.
19j) Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších
predpisov.
19l) Obchodný zákonník.
19m) § 76 až 153 Obchodného zákonníka.
19ma) § 70a zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
v znení zákona č. 527/2002 Z.z.
19n) Napríklad zákon č. 554/2003 Z.z., zákon č.
104/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z.z. Colný zákon
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 652/2004 Z.z.
19o) § 28, 29,
121 a 122 zákona č. 7/2005 Z.z.
20) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
20a) Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení
neskorších predpisov.
20b) Napríklad § 4 ods. 3 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.
v znení
neskorších predpisov.
20c) § 2 ods. 1 zákona č. 150/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
20d) § 2 ods. 2 zákona č. 652/2004 Z.z.
20e) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
20f) Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním
zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
20g) § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
21) § 30 ods. 2 zákona SNR č. 139/1984 Zb. o notárskych
poplatkoch.
22) § 24 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
23) § 24 ods. 4 a 6 zákona č. 92/1991 Zb.
v
znení neskorších
predpisov.
24) § 4 ods. 7 zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch
a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach
finančnej kontroly.
25) Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov.
26) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky
č. 55/1994 Z.z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou
registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.
27) § 18 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z.